Po prekvapujúcom triumfe Púchova nad favorizovaným Slovanom spod spŕch hosťovskej kabíny na Tehelnom poli dlho hrmel víťazný pokrik: „Matadóór. Matadóór.“ Hlavným strojcom úspechu bol 23-ročný útočník Ľuboš Perniš, ktorému máloktorý zo spoluhráčov povie inak ako Perník. Urobil jedenástku, sám strelil druhý gól. Prievidžan sa dostal do Púchova cez skúšobnú zastávku na Pasienkoch.
„Puchner ma podrazil, bola to normálna jedenástka,“ vybavil dlháň Ľ. Perniš na úvod situáciu v šestnástke Slovana, z ktorej vyťažil Lembakoali prvý gól. „Môjmu gólu zase predchádzala chyba domáceho brankára, ktorý nechytil loptu do koša, odrazila sa ku mne, tak som ju popod neho poslal do bránky. Pravdu povediac, na víťazstvo si asi nik z nás netrúfal, v kútiku duše sme možno snívali o bodíku. Zápas na Slovane patril medzi tie najlepšie v mojej kariére. Čakal som, že Bratislavčania sa viac presadia strelecky, ani herne to z ich strany nebolo ono. Začali hrať až tridsať minút pred koncom. Neskoro. My to s chlapcami trošku oslávime pri pivku.“
Na veľký záťah to však v Púchove ešte nie je. „Až potom, keď budeme definitívne nad čiarou znamenajúcou definitívnu superligovú existenciu aj v budúcej sezóne,“ tlmil nadšenie Ľ. Perniš, ktorý mal najväčší rešpekt pred ostrieľaným Dušanom Tittelom.
Strelec dvoch gólov Alias Lembakoali úsmevy nerozdával. Tridsaťročného reprezentanta Juhoafrickej republiky čakala hneď po zápase smutná cesta do domoviny na otcov pohreb. „Zďaleka to nebol môj najlepší výkon. V prvom polčase som okrem premenenej jedenástky neurobil prakticky nič, v druhom okrem druhého gólu tiež nič moc. Dôležité bolo, že sme ako tím dodržali taktické pokyny trénerov,“ skromne zhodnotil A. Lembakoali.
VOJTECH JURKOVIČ
