Distribútori a elektrárne sa nevedia zhodnúť v tom, kto má aký podiel na výslednej cene. Hoci sa obaja oháňajú oficiálnymi údajmi regulačného úradu, uvádzajú rozdielne čísla.
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA - Odvtedy, čo vláda začala tlačiť na zníženie ceny elektrickej energie, spustila sa diskusia, kto je za vysokú cenu zodpovedný. Slovenské elektrárne vidia problém v drahej distribúcii a prenose, na druhej strane distribútori hovoria, že koncová cena elektriny je vysoká práve pre poplatky elektrárňam.
Predseda predstavenstva spoločnosti Enel, ktorá je väčšinovým vlastníkom Slovenských elektrární, Fulvio Conti, dokonca tvrdí, že situácia na Slovensku nemá na svete obdobu. „Iba 20 percent zo zisku ide výrobcovi energie a zvyšných 80 percent na prenos a distribúciu elektriny,“ povedal začiatkom septembra. Preto by sa slovenská vláda pri svojich ambíciách tlačiť na znižovanie cien elektriny mala podľa neho zamerať predovšetkým na distribučné spoločnosti.
Tie to však odmietajú. „Elektrárne ako dominantný výrobca navrhol zvýšenie ceny elektriny na rok 2007 približne o 20 percent. Keďže táto zložka predstavuje takmer polovicu koncovej ceny pre domácnosť, nevidíme priestor na zníženie cien pre domácnosti,“ povedala hovorkyňa distribučnej spoločnosti Východoslovenská energetika Andrea Danihelová.
Čísla si oponujú
Na dokázanie svojej pravdy sa distribútori, ako aj elektrárne odvolávajú na verejne dostupné zdroje. Napriek tomu sa uvádzané údaje líšia.
Podľa údajov Západoslovenskej energetiky (ZSE) sa Slovenské elektrárne podieľajú na koncovej cene elektriny pre domácnosti v západoslovenskom kraji 53 percentami.
ZSE rozdelila celkovú cenu elektriny na štyri zložky. Prvou sú peniaze, ktoré zákazník zaplatí ZSE za distribúciu, druhou sú peniaze pre Slovenské elektrárne za výrobu elektriny, tretiu zložku tvorí DPH, a poslednú tvoria poplatky za prenos, čo zabezpečuje prenosová sústava, ktorá je vo vlastníctve štátu.
Slovenské elektrárne takéto rozdelenie ceny odmietajú, lebo nezodpovedá skutočnosti. „Nezamlčateľnými“ zložkami celkovej ceny sú totiž systémové poplatky a poplatky za prevádzku systému. Tieto peniaze prispievajú okrem iného na vynútenú výrobu uhoľných elektrární vo Vojanoch a Novákoch či na reguláciu systémových kolísaní. Systémové poplatky sa potom rozdeľujú medzi elektrárne a Slovenskú elektrizačnú prenosovú sústavu. Nedajú sa preto zarátať do príjmov elektrární.
Kde sa teda dá ubrať?
Slovenská vláda chce cenu elektriny znížiť nátlakom na regulačný úrad. Pod jeho regulačnú právomoc však nespadajú Slovenské elektrárne. Cenu silovej elektriny, ktorú elektrárne predávajú obchodníkom s elektrinou, teda aj distribútorom, stanoví trh. Ide približne o tretinu koncovej ceny, na ktorú štát nemá dosah.
Jedným zo spôsobov, ako by mohla vláda znížiť cenu elektrickej energie, by bolo aj zníženie DPH. O tejto možnosti však vláda nehovorila, rezervy hľadala zatiaľ len v ziskoch energetických podnikov.