Každá banka musí vytvoriť rezervy. Dve percentá zo všetkých primárnych zdrojov od klientov drží na účte v Národnej banke.
FOTO – SITA
Ekonómovia upozorňujú, že prebytok zdrojov bol na peňažnom trhu stále. Jeho objem sa stále mení, ešte nedávno dosahoval okolo 400 miliárd korún. Na prvý pohľad sa preto môže zdať, že by veľký prebytok zdrojov mal viesť k poklesu úrokov na trhu pre domácnosti a firmy. Nie je to tak.
Hlavný analytik Unibanky Viliam Pätoprstý hovorí, že prebytok je dôsledkom toho, že banky sú aktívnejšie pri získavaní peňazí, ako pri ich požičiavaní.
Je to sprievodný znak dobiehajúcej reštrukturalizácie ekonomiky a zvykov, najmä medzi ľuďmi, ukladať peniaze v bankách. „Významne však k tomu prispela aj reštrukturalizácia a privatizácia bánk, ktoré priniesli konzervatívnejší pohľad na riadenie rizík pri úveroch,“ povedal.
Čo tvorí prebytok zdrojov
Pri určitom zjednodušení by sa dalo povedať, že sú to zdroje, ktoré by mohli byť poskytnuté na úvery. „Dôvodom, prečo sú umiestnené do menej výnosných aktivít ako sú úvery, je nedostatok úverových príležitostí s prijateľnou mierou rizika,“ povedal Pätoprstý. Banky totiž musia dodržiavať kritériá obozretného podnikania, ktoré im nedovoľujú dať všetko na úvery.
Prebytok peňazí na trhu do veľkej miery súvisí s intervenčnou politikou Národnej banky. Pri nedávnych intervenciách koruny od bánk vo veľkom nakupovala, čím prebytok na trhu znížila. Naopak, k vysokému objemu likvidity prispieva dnes štát, ktorý si od bánk požičiava menej peňazí ako v minulosti.
Voľné zdroje si dnes banky ukladajú v Národnej banke na dva týždne za ročný úrok 4,5 percenta. „Okrem toho môžu využiť pokladničné poukážky NBS, ktoré sú vydávané spravidla raz do mesiaca so splatnosťou tri mesiace,“ uviedol Ivan Paška z NBS. Ďalšou a najmenej výnosnou „investíciou“ je ukladať prebytočné peniaze v centrálnej banke na jeden deň.
Banky tvoria povinné rezervy
Každá banka musí podľa zákona vytvárať tzv. povinné minimálne rezervy. Na účte v Národnej banke drží dve percentá z objemu všetkých primárnych zdrojov, získaných od klientov. Rezervy sa plnia ku konkrétnemu dňu za určité obdobie. Keďže peniaze na účte minimálnych rezerv sú nízko úročené, banky sa tam snažia ukladať len toľko, koľko vyžadujú pravidlá NBS.
Keďže objem zdrojov v banke sa stále mení, ich denný pohyb (volatilita) môže spôsobiť, že banka nakoniec nebude mať v rozhodujúci deň dosť peňazí, aby naplnila povinné minimálne rezervy v predpísanej výške. Vtedy si musí peniaze požičať.
Celý sektor drží na účte povinných minimálnych rezerv zhruba 20 až 23 miliárd korún. Ak v rozhodujúci deň nemajú banky v minimálnych rezervách uložených dosť peňazí, celý bankový sektor sa dostáva do tzv. podstavu likvidity (a naopak). Vtedy na niekoľko dní vzrastú na trhu krátkodobé úroky (spravidla do 2 týždňov), lebo sa snažia doplniť si rezervy pôžičkami od iných bánk. Výška úroku je ohraničená výškou tzv. refinančnej sadzby Národnej banky (dnes je to 6 percent), za ktorú si môžu banky vždy požičať od NBS peniaze na jeden deň.
„Výkyvy likvidity na peňažnom trhu majú len zanedbateľný vplyv na úročenie úverov,“ upozornil Pätoprstý. Ceny za úvery sú väčšinou viazané na 6-mesačné sadzby, ktoré závisia od vývoja ekonomických ukazovateľov.
