Po nociach vzrušene prežívalo pri rozhlasových prijímačoch veľké ťaženie hokejovej reprezentácie na historickom 1. ročníku Kanadského pohára.

Podľa zámorských médií to bola nultá hodina svetového hokeja. Po prvýkrát v histórii po roztržke v súvislosti so štartom profesionálov na MS 1970 Kanada vystúpila z izolácie.

Deviateho septembra 1976 v montrealskej hale Fórum úradujúci majster sveta z Katovíc ČSSR zdolal Kanadu zloženú z najjagavejších hviezd zámorskej NHL gólom Nového 1:0. V bránke víťazov stál vtedy 34-ročný Vladimír Dzurilla. Šesťdesiat minút čistého času naňho neúnavne pálili Kanaďania, ktorí veľmi chceli dokázať, kto vládne svetovému hokeju. Vo finálovej sérii Kanadského pohára sa po prehre 0:6 v druhom zápase Československo silnému súperovi dlho vzpieralo. Tri minúty dokonca viedlo 4:3. Strelu Petra Šťastného dorazil jeho brat Marián do siete Vachona.

Rozhodnutie padlo až v dvanástej minúte predĺženia. Darryl Sittler šikovným kúskom v plnej rýchlosti si vytiahol z bránky Dzurillu a z uhla ho prekonal. Sudden death, náhla smrť československých hráčov. Kanada bola nadšená, ale obrovské ovácie sa pri spontánnej výmene dresov ušli aj porazeným. V. Dzurilla v Zlatej knihe hokeja spomínal: "Henri Richard mi pri odovzdávaní ceny po poslednom zápase povedal, že to bol excelentný hokej. Cením si jeho slová, lebo k nemu a jeho bratovi Mauriceovi sa viaže môj najkrajší kanadský zážitok. Keď vkročili na ľad na ceremoniál slávnostného odovzdávania cien, dvakrát som dostal ukrutne ťažkého mroža, tribúny dlhé minúty tlieskali, doslova burácali od nadšenia. Neskôr sme si v hoteli so staršími spoluhráčmi povzdychli, či sa i my, povedzme o desať rokov, dočkáme podobných ovácií."

Počas MS 1995 v Štokholme si V. Dzurilla obliekol brankársky výstroj naposledy. V exhibičnom stretnutí bývalých hviezd hájil klietku výberu sveta proti domácim Švédom. "Desať rokov ma na čosi podobné nik nenahovoril. Zlomili ma až starý kamarát Venco Nedomanský a Stano Mikita. Že by sa patrilo zaspomínať si na staré časy. Nohy som mal ako z olova, ale ruky poslúchali," usmial sa obľúbený "Macík". Vtedy i dlho potom sa nikomu nechcelo uveriť, že 26. júla 1995 mu v Düsseldorfe zlyhá jeho široké srdce. Táto smrť bola oveľa krutejšia ako tá v Montreale v sedemdesiatom šiestom.

Výsledky ČSSR na 1. ročníku Kanadského pohára v roku 1976: ČSSR - ZSSR 5:3, Fínsko 8:0, USA 4:4, Kanada 1:0, Švédsko 1:2. Finále: ČSSR - Kanada 0:6 a 4:5 po predĺžení.

ČSSR: Dzurilla, Holeček Machač, Pospíšil, Bubla, Kajkl, Chalupa, Dvořák, Kaberle, Šándrik Martinec, Jiří Novák, Bohuslav Šťastný Ebermann, Hlinka, Jiří Holík Marián Šťastný, Peter Šťastný, Pouzar - Černík, Nový, Augusta Holý, Richter. Tréneri Karel Gut a Ján Starší.

Víťazná Kanada: Resch, Cheevers, Vachon, Lapointe, Robinson, Savard, Orr, Watson, Potvin, Vadnais, Lafleur, Pete Mahovlich, Shutt, Barber, Clarke, Leach - Martin, Gare, Sittler, Dionne, Gainey, Phil Esposito, Perreault, Hull. Tréner: Scotty Bowman.