Pastier ovcí v údolí Bikaá medzi Sýriou a Libanonom.
FOTO – AUTOR
ko mlieko,“ dodáva. Úrodné údolie živí celý Libanon.
Nie je to však kvalitné mlieko ani výborné červené víno, čo preslávilo údolie Bikaá vo svete. Oblasť medzi libanonskými a sýrskymi horami je mimoriadne silnou baštou Hizballáhu. Práve na jeho územie sa cez slabo strážené hranice pašujú zbrane militantnému krídlu Hizballáhu. Situácia sa veľmi nezmenila ani po skončení nedávnej 34-dňovej vojny medzi Hizballáhom a Izraelom.
Územie nikoho
Posledné libanonské stanovište na hraniciach so Sýriou pri meste Hermel na severovýchode Libanonu prechádzame bez akejkoľvek kontroly a bez víz. Na rozdiel od južných hraníc s Izraelom tu nie je nič, čo by pripomínalo, že opúšťame Libanon. Žiadny plot ani značka. Sme ešte v Libanone alebo v Sýrii? Odpoveďou je vlajúca sýrska vlajka zastrčená do plechového sudu. Kamenistou cestou bez akejkoľvek kontroly prechádza nákladiak so sýrskou značkou.
Pašovanie tu nie je veľkým umením. „Stačí to tu dobre poznať. V noci sem zvykne prichádzať veľa nákladných áut a ráno odchádzajú naspäť,“ rozpráva Mohamed, ktorý žije v cigánskom tábore na území nikoho, niekde medzi Sýriou a Libanonom. V plátených hangároch bez elektriny žijú po arabsky hovoriaci Rómovia či lacná pracovná sila zo Sýrie.
Pre odpor Damasku sem neprúdia medzinárodné jednotky OSN, aby dohliadali na pašovanie zbraní Hizballáhu zo Sýrie a Iránu. Toho sa najviac obáva Izrael, ktorého sever krajiny je dlhodobým terčom jednotiek Hizballáhu. Tie sa po vyhlásení prímeria v južnom Libanone síce stiahli, sám šéf hnutia Nasralláh však tvrdí, že sú stále pripravení na boj. Rezolúcia síce žiada odzbrojenie Hizballáhu, prichádzajúce medzinárodné jednotky na to mandát nemajú a od libanonskej armády, ktorej sa v krajine hovorí skauti, to ani nikto nečaká.
Bašta Hizballáhu
Mesto Baalbek, necelých sto kilometrov od Bejrútu v údolí Bikaá, sa pýši mimoriadne cennými archeologickými vykopávkami a zachovalou románskou akropolou. Vo vyše desaťtisícovom meste teraz „fičí“ Hizballáh. Miestna akropola sa považuje za jednu z najväčších na svete a najdôležitejšie románske ruiny na Blízkom východe. Napriek tomu, to však nie je turistický sprievodca ani imitácia románskej mince, ale tričko s logom Hizballáhu, ktoré sa za desať dolárov snaží predať neodbytný mladík.
Vedľa šiitskej mešity, kde je údajne pochovaná dcéra Mohamedovho zaťa Alího, dvadsaťročný Chalíl predáva kávu. V kaviarničke nechýba obrázok Nasralláha ani kasička pre charitu Hizballáhu. „Hlavný boj proti Izraelu ešte len príde,“ odpovedá Chálil na otázku, či sa Hizballáh ako každá normálna politická strana, raz vzdá zbraní. Ak by mal bojovať za hnutie, tak ide hneď. Ako aj veľká časť jeho mesta, kde namiesto pomníka stojí ako triumf izraelský tank prinesený z juhu Libanonu.
Autor: MIREK TÓDA, údolie Bikaá
