Pozrite si film Ukrytý a môžete začať riešiť. Máte na to čas, kým sa príbeh skončí, určite na to neprídete. Režisér Michael Haneke pred vami tému otvorí, ale nekomentuje. S taktikou „zaskočiť a nechať v tom“ má už zopár rokov úspech. Ešte sme nezabudli na jeho Pianistku, a ešte stále nedoznela ani sláva filmu Ukrytý.
Stal sa najlepším európskym filmom minulého roka, Haneke zaň dostal cenu za réžiu v Cannes. No a v sobotu večer zvíťazil aj na novom festivale Cinematik, rozhodli o tom mladí kritici z desiatich európskych krajín.
Z Viedne prišiel do Piešťan producent filmu Veit Heiduschka. V rozhovore so SME spomínal na časy, keď filmoví finančníci Hanekeho odmietali: „Bol koniec osemdesiatych rokov, Haneke chystal film Siedmy kontinent. Siedmi producenti ho odmietli. Ja som mu povedal: Mne sa tvoj scenár páči. Ibaže neviem, ako by sme ho predali. Potom mi napadlo, že spravíme trilógiu. Jeden film bude možno lepší, druhý horší, v balíku sa nám však budú ponúkať lepšie.“
Už pri prvom nakrúcaní prišla kríza. Haneke zavolal, že sa mu pri jednej scéne vzpiera kameraman. „Navrhol som, aby scénu nakrútili dvakrát. V pokoji som si tie zábery pozrel a spolu s nimi aj všetky denné práce. Na druhý deň som za nimi prišiel a vravím: Pravdu má Haneke. V spornej scéne dodržal dramaturgiu on.“
Hanekeho autorita odvtedy stúpla. Iné názory si vypočuje, ale v zásadných veciach neustupuje. Heiduschka mu dôveruje, páčia sa mu jeho témy. „V Rakúsku sa za rok dostane do kín tristo filmov. Môj teda nastupuje proti 299 súperom. Aby uspel, musí vyniknúť. Najviac sa to darí vtedy, keď je radikálny a láme tabu.“
Hanekeho filmy majú črty trileru, keď sa skončia, zdajú sa nedopovedané. V prvom pláne ich možno prežívame príliš emocionálne. „Pri Pianistke sa ma ľudia pýtali: Bude aj pokračovanie?“ s úsmevom vraví Heiduschka.
Pri Hanekem zostáva. Dobre si pamätá na radu, ktorú mu raz dal hollywoodsky producent: „Nech ťa nenapadne robiť akčáky. Nemáš na to peniaze, ani špecialistov. Na to sme majstri my. Drž sa psychologických drám, tie vám, Európanom, závidíme.“