o mäsiara za brány ústrednej belehradskej väznice. Pravdaže, ako klasický paranoik do poslednej chvíle hrozil samovraždou a provokatívne šermoval síce nabitým, ale neodisteným revolverom. Zbabelosť však zvíťazila nad „osobnou odvahou“ a nechal sa nažive. Ak máme veriť srbskému ministrovi vnútra Dušanovi Mihajlovičovi, vraj odložil zbraň až vo chvíli, keď mu zatýkajúci dôstojník zrozumiteľne vysvetlil, že nejde do Haagu pred medzinárodný tribunál, ale iba do väzenia srbského. Ak by sa ďalší osud bývalého diktátora vyvíjal podľa scenára, ktorý nedávno naznačil súčasný prezident Vojislav Koštunica, tak by Miloševiča mali súdiť iba za zneužívanie moci a korupciu vo výške sto miliónov dolárov. Za tieto skutky by nanajvýš dostal zhruba päť rokov. Treba povedať, že by išlo o totálny výsmech svetu a medzinárodnému právu. Zločinec má na svedomí štyri balkánske vojny, etnické čistky a na konte celkovo štvrť milióna ľudských obetí. Z takých prečinov sa nemôže vylízať nejakými piatimi rokmi v srbskom väzení. Medzinárodný súdny tribunál ho obvinil z vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti, patrí totiž do Haagu. Koštunica tvrdí, že Srbi si s ním urobia poriadok sami. Lenže Miloševičove zločiny presahujú hranice Srbska i Juhoslávie. Diktátor predviedol v Európe niečo, čo sa tu naposledy dialo za Hitlera. A tak musí dostať šancu aj tretia fáza v jeho záverečnom osude po politickom páde v októbri minulého roku a po včerajšom zatknutí: jeho odovzdanie do Haagu. Iba medzinárodný súdny tribunál dokáže objektívne posúdiť jeho zločiny a vymerať mu aj trest, aký si skutočne zaslúži.

MICHAL HAVRAN