
FOTO - REUTERS
najprosperujúcejšiu krajinu bývalého komunistického bloku - Juhosláviu.
Miloševič sa narodil pred 59 rokmi v Požarevaci. Svoju kariéru si vybudoval na manipulácii, klamstvách a s tichou ambíciou sa postupne vypracoval na špičku moci.

FOTO - ČTK
Po skončení právnických štúdií pozval mladého Miloševiča do Juhoslovanskej komunistickej strany jeho učiteľ - profesor a srbský prezident v 80. rokoch Ivan Stambolič. Neskôr však svoje rozhodnutie Stambolič oľutoval, keď ho usilovný a introvertný žiak od straníckeho kormidla odstránil. Trvalo mu to iba niekoľko mesiacov. Časy sa však zmenili a po páde komunizmu vo východnom bloku sa zo socialistu stal nacionalista. Začiatkom 90. rokov získal prezývku balkánsky mäsiar, keď odštartoval násilné rozbitie Juhoslávie. Práve vtedy, už ako radikálny nacionalista, vymyslel motto: „Srbsko je všade tam, kde je aspoň jeden Srb.“ Aj tým prispel k vlne nacionalizmu, ktorá vyvrcholila v bosnianskej vojne, kde po troch rokoch etnických čistiek prišlo o život 250-tisíc civilistov, pričom svet sa iba prizeral. Medzinárodné spoločenstvo, aby tragédiu ukončilo, začalo s Miloševičom rokovať.
O niekoľko rokov, v roku 1999, sa však tichý Slobodan opäť vrátil na predné strany svetových médií, keď jeho jednotky začali vyháňať etnických Albáncov z Kosova. Až štvormesačné bombardovanie Juhoslávie zo strany NATO zabránilo rozšíreniu tragédie. Miloševič sa však aj po bombardovaní na prezidentskom kresle udržal, ba dokonca sa mu podarilo zmeniť ústavu tak, aby sa udržal pri moci aj naďalej.

FOTO - ČTK
Hovorí sa, že nikdy nemal skutočných priateľov a že má nepochopiteľný pohľad na ľudský život - jeho rodičia spáchali samovraždu, keď bol ešte adolescentom. Hovorí sa, že skutočnou autorkou najhoršej genocídy v Európe od skončenia druhej svetovej vojny je jeho manželka Mira a patologický klamár, ako Miloševiča svojho času nazvali predstavitelia vtedajšej srbskej opozície, iba vykonával jej príkazy.
Krátko pred svojím zatknutím v sobotu ráno v telefonickom rozhovore pre rozhlasovú stanicu B 92 vyjadril nádej, že história sa skončí spravodlivo, v prospech srbského národa. Aspoň v tej poslednej vete by mohol mať pravdu.
JURAJ TOMAGA