Mirek Topolánek (50) vyštudoval vojenské gymnázium a na vysokej škole strojárstvo. Pracoval ako projektant, po roku 1991 podnikal. Do ODS vstúpil v roku 1994 a o dva roky ho zvolili do Senátu. V roku 2002 ho prekvapivo zvolili za predsedu ODS, s ktorou vyhral júnové parlamentné voľby. Je ženatý, s manželkou Pavlou majú dve dcéry a syna. Podľa médií však prežívajú rodinnú krízu. Manželka kandiduje do Senátu za inú stranu, než akú vedie jej manžel.
FOTO SME – MIRKA CIBULKOVÁ
Ako premiér máte v Čechách po roku 1989 niekoľko prvenstiev. Jedným z nich je, že ste boli najrýchlejšie po vymenovaní svojej vlády vyzvaný na demisiu. Vyzval vás k tomu Jiří Paroubek ani nie týždeň po vymenovaní vlády. Ako si to vysvetľujete?
„Veľmi ostrá volebná kampaň sa po júnových voľbách prakticky neskončila. To, čo sa deje, sa dá chápať ako ďalšia kampaň či už pred senátnymi a komunálnymi voľbami, alebo pred predčasnými voľbami, ktoré sa dajú očakávať. Štýl môjho hlavného súpera je nevyberaný. Beriem to ako kolorit kampane a nechcem sa k tomu ďalej vyjadrovať.“
Tú ráznu rétoriku ste však tiež prevzali a Paroubka ste nazvali nemocným človekom.
„Myslím, že u neho musí ísť o nejakú osobnostnú poruchu, lebo on svojím správaním nepoškodzuje iba vlastnú stranu, ale aj Českú republiku. V tomto zmysle sa snažím byť zodpovednejší.“
Za necelý mesiac máte predstúpiť pred parlament so žiadosťou o dôveru pre vašu vládu, ktorú nazývate vládou s dočasným mandátom, čiže vládu do predčasných volieb. Uvediete v žiadosti o vyslovenie dôvery alebo v rokovaniach o dôvere termín, kedy by tie voľby mali byť?
„To uviesť nemôžeme, napriek tomu, že sme uviedli obdobie, ktoré by bolo na konanie predčasných volieb najvhodnejšie – apríl a máj budúceho roku. Keď však požiadame o mandát pre vládu, požiadame aj o mandát začať ústavnými metódami organizovať predčasné voľby. Myslím, že slovenská ústava nie je taká odlišná od českej a tá na predčasné voľby neposkytuje veľa ústavne komfortných možností.“
Pred tromi týždňami ste spolu s Paroubkom vyhlásili, že ste veľmi blízko k dohode o spoločnej vláde...
„To bola vtedy pravda.“
Prečo Paroubek tak náhle zmenil názor?
„Dôvody sú v podstate dva. Prvý je trochu hlbší a z mojej strany špekulatívny: Jiří Paroubek nikdy žiadnu dohodu uzatvoriť nechcel. Potreboval nás iba dostať do situácie, keď odsúhlasíme zmenu volebného systému v neprospech malých strán, čo sa samozrejme nestalo, potom by od tej dohody aj tak odstúpil. Druhá možnosť je, že to, ako sme trvali na niektorých princípoch, bolo pre neho také nevýhodné, že od dohody odstúpil. Tie veci sú pomerne známe, sú to personálne požiadavky, požiadavky na kontrolu niektorých podnikov a podobne.“
České médiá tvrdili, že Paroubkovi išlo najmä o kontrolu polície.
„Samozrejme. A ďalší vývoj naznačuje, že za tým bola obava, že sa začnú dôsledne, bez politických tlakov vyšetrovať kauzy ohrozujúce Českú republiku. Napríklad kauza Unipetrol. Tá má širší presah, než možný úplatok pri privatizácii a súvisí s energetickou bezpečnosťou štátu. Po ôsmich rokoch vládnutia existuje obrovská obava časti sociálnej demokracie z dovyšetrenia týchto vecí, a preto chceli mať kontrolu nad vyšetrovaním, políciou, ale aj nad prokuratúrou. Nechceme robiť žiadnu revolúciu, ale prvé kroky, ktoré robíme, chcú spriechodniť úplne právne vyšetrenie týchto káuz. Hystéria, ktorá sprevádza českú politiku, naznačuje, že ideme dobrým smerom.“
Obviňovali ste z opozície ČSSD, že si políciu úplne podriadila. Aké sú záruky zo strany vašej vlády, že sa to nebude opakovať?
„Tej otázke veľmi dobre rozumiem. To neboli obvinenia, to bolo konštatovanie faktu. Najväčšiu prácu v tomto smere urobil ešte Paroubkov predchodca Stanislav Gross, ktorého vplyvová mapa nielen v podnikoch, ale aj v policajných zložkách je povestná a jeho ľudia tam ešte stále sú. Ak by Paroubek myslel viac dopredu, tak by sa zmenám v polícii vôbec nebránil. Aj jemu totiž museli po nástupe do vlády kostlivci vypadávajúci zo skríň spôsobiť obrovské problémy. Zárukou, že sa to za nás nestane je, že budeme ako menšinový kabinet pod oveľa väčšou kontrolou verejnosti a parlamentu. Systémovými zmenami chceme znížiť možnosť korupcie, a to, že vznikne štát v štáte – sieť policajtov, štátnych zástupcov a sudcov.“
Váš minister vnútra spôsobil rozruch slovami, že chce políciu riadiť metódou „cukor a bič“. To je dosť nešťastné vyhlásenie.
„Myslím, že to zle pochopili. Tieto slová súvisia s jeho koncepciou ministerstva a jeho postupnou premenou z ministerstva strachu na ministerstvo vnútorných záležitostí. Súvisí to viac s organizáciou štátnej správy, ako s políciou, hasičmi a silovými zložkami. Jeho slová znamenajú, že poctiví policajti budú mať zelenú, s nepoctivými sa rozlúčime.“
Jednou zo skúšok nezávislosti polície bude vyšetrovanie vašej kauzy, pre ktorú vás pán Paroubek vyzval na demisiu ...
„Vzhľadom na to, že to v časoch Stanislava Grossa vyšetrovalo niekoľko špeciálnych tímov, že tá kauza, ak to vôbec nazývame kauzou, je notoricky známa, a že tam nedošlo k žiadnemu pochybeniu ani morálnemu, nie to ešte trestnoprávnemu, tak to beriem ako kolorit. A že do toho nebudem a ani nemôžem nijako zasahovať, to je celkom zrejmé. To vyšetrovanie nie je vedené ani proti mne. To, čo hovorí Paroubek, je nehorázna lož. Títo ľudia musia preč, lebo mediálne a aj fakticky ovplyvňovali podobné kauzy. Ak to vyšetrovanie prebehne, zistí iba toľko, že sme regulárne získali úver, signalizovali sme jeho nesplácanie z dôvodu neúspešnosti projektu, pod dohľadom banky sme celý projekt predali a z toho bola uhradená väčšina dlhu. So zvyškom pracovala banka štandardným spôsobom, predala ho a ja som v tom čase do chodu firmy zasahovať nemohol. Ak by všetci v tom čase vracali svoje dlhy podobne, tak by sme nemuseli mať Konsolidačnú agentúru a neutiekli by desiatky a stovky miliárd.“
Prečo teraz začala polícia prípad opäť vyšetrovať?
„Pri mojej úspešnosti vo voľbách a popularite je to túžba oboch bývalých premiérov diskreditovať ma a zbaviť sa ma. Nebudem ochotný robiť obchody „mne túto firmu, tebe tamtú“ a v tomto asi neprekážam iba Grossovi a Paroubkovi, ale aj mnohým iným na českej politickej scéne.“
Pán Paroubek tvrdí, že podľa ich analýzy vás obvinia?
„Už to, že sa týmto spôsobom do veci pletie, je za hranicou zákona. Neviem, o akú analýzu ide, ale ani ma to nezaujíma. Ak však povedieme rozhovor o týchto kauzách a nie o česko-slovenských vzťahoch, upozorňujem vás, že ho okamžite ukončím.“
Dobre, skúsme Slovensko. Aké s ním máte osobné skúsenosti?
„Myslím si, že nie som jediný, kto ešte aj dnes, po štrnástich rokoch po českej hymne stále očakáva Nad Tatrou sa blýska. Až do revolúcie som mal pocit, že Slovensko poznám lepšie ako Česko. Jazdil som tam oveľa častejšie a mal som tam veľmi veľa priateľov. Považujem ho za svoju druhú vlasť, nech si o tom myslí kto chce čo chce. Rozdelenie vzťahy nepoškodilo, skôr naopak. Tým, že sa mohli obe krajiny rozhodnúť o zmenách, ich tempe. Mám prečítanú celú slovenskú literatúru, všetky slovenské preklady svetovej literatúry, ktoré v Bratislave vychádzali za boľševika benevolentnejšie, ako v Prahe. Väčšinu svetových autorov som si čítal po slovensky.“
To znamená, že rád čítate po slovensky?
„Samozrejme. Ja nie som Čech, ak to tak mám povedať. Korene mám na Valašsku, čo je dosť špecifická oblasť. My Valasi sme cez to Slovensko prichádzali, ja to nazývam posledných postkeltským sťahovaním v Európe. Súboj, ktorý sa za Československa odohrával medzi čehúňmi a teraz nechcem použiť nejaký hanlivý výraz na Slovákov, ma vždy úplne míňal. Slovensko som nikdy nevnímal ako niečo cudzorodé alebo problematické. Mal som k nemu možno bližšie, ako k Prahe.“
Pred svojou poslednou cestou do Bratislavy na futbal ste povedali, že v česko-slovenských vzťahoch prakticky niet čo riešiť.
„Nejde ani tak o problémy, ale o to, ako čeliť spoločným hrozbám, napríklad v oblasti energetickej bezpečnosti. Sme partnerské krajiny a máme veľmi podobne nastavenú ekonomiku. Československo bolo nastavené ako jeden energetický trh a bolo by účelné, ak by energetická spolupráca bola oveľa užšia. Aj o tom budem rokovať s Robertom Ficom. Pozitívna je napríklad kosovská skúsenosť a spolupráca armád v mierových misiách. Zbližovanie po konci eufórie z rozdelenia je prirodzené.“
Problémy v česko-slovenských vzťahoch má slovenský protokol. To sa tiež ukázalo pri vašej návšteve, keď sa riešilo, s kým sa má premiér Fico stretnúť a sedieť.
„Ja z problémov neviním slovenský protokol. To bol problém, ktorý spôsobil Jiří Paroubek, ktorý sa snaží zhadzovať vládu Mirka Topolánka. My sme s Robertom Ficom žiadny problém nemali. Bol to skôr český vnútropolitický, než česko-slovenský problém.“
Vaše vzťahy s pánom Ficom nezatieni ani to, že ste sa obaja zúčastnili na volebnej kampani v neprospech toho druhého?
„Sme profesionáli. Nemôžem súhlasiť s niektorými nástrojmi, pomocou ktorých chce zvýšiť životnú úroveň slovenských občanov. Aj on sa však po uchopení moci dostal do koridoru, keď je z jednej strany ovplyvňovaný Európskou úniou, Európskou centrálnou bankou alebo Svetovou bankou, z druhej strany členstvom v NATO. Ten koridor je pomerne úzky. Bude sa pohybovať na jeho ľavej strane, ale pravidlá sú vymedzené celkom jasne. Veľká časť jeho politiky a možných nástrojov je dopredu daná. Naša rozdielna stranícka príslušnosť alebo ideová orientácia určite nebudú nijako komplikovať česko–slovenské vzťahy.“
Ani zloženie slovenskej vlády?
„Teraz chcete, aby som komentoval vnútropolitické dianie na Slovensku, a to v žiadnom prípade neurobím.“
Čo hovoríte na kritiku Západu. Váš predchodca Paroubek bol jediným európskym premiérom, ktorý sa Fica zastal za to, že vzal SNS do vlády.
„Ja ani v rozhovore s pánom Ficom netajím, že moja preferencia bola iná. Logicky som si mohol priať nejaký variant, čo by udržal na čele slovenskej vlády Mikuláša Dzurindu. Plne však rešpektujem rozhodnutie voličov aj rozhodnutie Roberta Fica. Bude to vec ďalších mesiacov, či sa mu podarí presvedčiť európsku politickú scénu, že vstup kontroverzných politikov alebo viac národne orientovaných strán do slovenskej vlády nespôsobuje nejaké problémy. Som presvedčený, že Fico s tou väčšinou, ktorú má aj vo vláde, situáciu udrží.“
Pre agentúru TASR ste povedali, že sa necítite byť povolaný zasahovať do súčasného slovensko-maďarského sporu, ibaže by vás o to páni Fico a maďarský premiér Gyurcsány požiadali. To však zatiaľ neurobili. Znamená to, že ak by vás požiadali, robili by ste medzi nimi sprostredkovateľa?
„Nemyslím si, že tie problémy vznikli vstupom SNS do slovenskej vlády. Tento spor je založený historicky, iba v niektorých momentoch vypláva na povrch a niekedy je udržiavaný v latentnej forme. To vyrieši iba čas a dúfam, že aj naše spoločné členstvo v Európskej únii. Ja som však na túto tému nechcel ani žartovať, lebo to na žarty nie je. Svojím spôsobom som sa po súhlase Viktora Orbána a Mikuláša Dzurindu snažil nejak moderovať aj ich vzájomné vzťahy...“
Čo to znamená?
„Pri kontaktoch s obidvomi politikmi som sa snažil odstrániť niektoré bariéry medzi nimi. Ich vzťahy boli veľmi dobré dovtedy, kým Fidesz začal navrhovať dvojaké občianstvo. Vtedy sa veľmi zhoršili. Domnievam sa, že nevraživosť na slovenskej strane je veľmi spontánna, na maďarskej viac organizovaná. Ak by som sa mal stať komentátorom tejto situácie, čo robím veľmi nerád, tak Gyurcsányova a Ficova vláda, ak ustrážia niektoré prejavy zhoršujúcich sa slovensko-maďarských vzťahov, sú vlády, ktoré by mali tieto problémy riešiť efektívne.“
Autor: Praha
