Na Slovensku si ho zatiaľ (okrem inscenovaného čítania) nijaké divadlo nevybralo, štyri jeho texty publikovalo vydavateľstvo Drewo a srd. Autor kultovej hry Shopping and Fucking príde čoskoro na Slovensko – 25. a 27. septembra sa predstaví na festi­vale Divadelná Nitra. Medzitým vystúpi aj v divadle Aréna v Bratislave (26. 9.)

Hra Produkt reaguje trochu odľahčeno na fenomén islamského terorizmu. Od jej pre­miéry na vlaňajšom edinburskom festivale sa objavili ďalšie a ďalšie útoky. Nemáte pocit, že je dnes priveľmi riskantné ironizovať?

„Keď stojím na scéne, cítim, že publikum reaguje na závažnosť hry. Zvlášť po afére s karikatúrami v Dánsku sú ľudia citliví na to, ako by sa malo a ako nemalo hovoriť o islame. Moja hra je, verím, relevantná.“

Nejde však niekedy aj o pokúšanie tabu?

„Témou hry je širšia téma vzťahu západnej kultúry k islamu, nedostatku vzájomného pochopenia.“

Je terorizmus akousi zvrátenou opozíciou proti konzumnej spoločnosti?

„Istým spôsobom áno. Žena v mojej hre možno až trochu závidí islamskému mužovi jeho silnú vieru, ktorú ona nemôže prežívať.

Západný svet ste v hre prezentovali ženou. Myslíte, že naša kultúra má dnes viac ženských­ prvkov?

„Táto postava je kombináciou mňa samého a žánrového obrázku z amerického filmu. Osamelá žena s trendy životným štýlom sa už stala archetypom.“

Vaše hry na mnohých pôsobia extrémne skepticky a drasticky. Vidíte v nich nejaký záblesk nádeje?

„Myslím, že aj v hre Produkt, napriek celej smiešnosti a nepravdepodobnosti love story s teroristom, sú chvíle, keď veríme, že by to vari mohla byť aj pravda.“

Dokážeme sa v umení zbaviť hollywoodskych klišé?

„Hranie je vždy istým spôsobom klišéovité. Niekedy sa to celé rúca, inokedy natrafíte na momenty ľudskej pravdy.“

Ak by vám nejaký holly­woodsky producent ponúkol spoluprácu, ako sa to stalo vašim kolegom Patrickovi Marberovi s jeho hrou Closer (Na dotyk) či Stephenovi Jeffreyovi, scenáristori filmu Libertin, zobrali by ste to?

„Podľa toho, aký by sme si vedeli vytvoriť vzájomný vzťah. Aj v Hollywoode je veľa rôznych producentov.“

Vo viacerých svojich hrách opisujete homosexuálnu skúsenosť. Čo si myslíte o gay vplyve na spoločnosť?

„Existuje množstvo rôznych gay kultúr. Tá súčasná je veľmi moderným fenoménom. Stala sa už súčasťou konzumnej spoločnosti, spôsobom, ako predávať hudbu, drogy či sex. Nie je na tom nič veľmi zaujímavé.“

V médiách otvorene hovoríte o svojej HIV pozitivite. V čom vás táto skutočnosť zmenila?

„Je to už pätnásť rokov, takže viem len veľmi ťažko povedať, aký by bol môj život bez AIDS. Táto choroba sa už stala súčasťou môjho ja a určite prenikla aj do mojich hier.“

Od napísania vašej najznáme • šej hry Shopping and Fu­ck­ing ubehlo presne desať rokov. Zmenili by ste dnes na nej niečo?

„Svet sa mení každý rok, každý mesiac. Hry by sme mohli prepisovať dookola, na každej z nich je predsa znak jej obdobia. Človek by mal nechať svoje texty také, aké sú, a sám sa posunúť ďalej.“

Zmenila herecká skúsenosť váš autorský prístup?

„Hranie si doslovne užívam. Asi to zmení aj spôsob, akým píšem, ale ešte neviem, ako.“

Zúčastňujete sa osobne na nejakých politických kampaniach, verejných diskusiách zvyknete protestovať na uli­ciach?

„Trochu, ale môj politický názor sa objavuje v mojich hrách.“

Sú snahy o politickú angažovanosť vopred odsúdené na neúspech?“

„Možnosť zmeny sa dnes zdá veľmi vzdialená. Hoci sa asi nič nestane ani tento rok, asi ani toto desaťročie, nemali by sme sa politickej akcie ako takej nadobro vzdať.“