ntné, ktorú zložku a akým spôsobom zaťažíme. Ako sa teda tento problém vyvíjal v posledných rokoch u nás?
V roku 2000 došlo k zníženiu dane zo zisku právnických osôb zo 40 na 29 percent. Čiastočne sa upravili aj dane fyzických osôb zo samostatnej zárobkovej činnosti a zo závislej činnosti (zamestnanci). Zaťaženie pracovnej sily odvodmi do sociálnych fondov sa oproti roku 1999 nezmenilo, ale v tomto roku dochádza k zvýšeniu sadzby odvodu zrážaného zo mzdy zamestnancov o 1 percento, celkovo na 12,8 percenta. Odvod, ktorý platí zamestnávateľ, zostal nezmenený vo výške 38 percent. Súhrnne to predstavuje 50,8 percenta brutto mzdy, ale až 58,3 percenta čistej mzdy.
Ak zisk rozdelíme v pomere 29:71, zistíme, že daň predstavuje iba 40,8 percenta zisku po zdanení. Z uvedeného jasne vyplýva zvýhodnenie kapitálu pred pracovnou silou.
Zníženie dane sa pozitívne prejavilo v raste efektívnosti i produktivity práce, čo je nepochybne žiaduce. Žiaľ, rast hospodárstva bol nižší - aj vinou niektorých krachujúcich podnikov - ako rast spoločenskej produktivity. Obdobné problémy majú aj mnohé ďalšie reformujúce sa krajiny. Napríklad české pramene uviedli, že pri raste národohospodárskej produktivity práce za minulý rok o 5,5 percenta došlo k uvoľneniu 90-tisíc pracovníkov. Riešenie nezamestnanosti teda spočíva hlavne vo zvýšení výroby a celkovej tvorby HDP.
Treba sa však pozastaviť nad tým, že pre podnikateľov - právnické osoby - je výhodnejšie vyplácať pracovníkov zo zisku, tzv. načierno, ako cez výplatnú listinu. Uvediem príklad: z tisíckorunovej výplaty musí odviesť 38 percent a zrážku 12,8 percenta. Z celkových nákladov vo výške 1380 korún dostane zamestnanec iba 872 korún, pravda, iba ak táto suma nepodlieha ďalšiemu zdaneniu daňou zo mzdy. Ak však vykáže rovnaký zisk, 29-percentná daň zo zisku je iba 400 korún a zostane čistých 980 korún, t. j. o 108 viac korún ako v prvom prípade. Mnohí podnikatelia preto najmä pri krátkodobejších výpomociach oficiálne vyplatia pracovníkom iba minimálnu mzdu a z času na čas im strčia do rúk alebo vrecka pár tisíc navyše. Prípadne ich vôbec nevedú na výplatnej listine. Hoci sa tento systém nemôže uplatniť vo väčších organizáciách, zákony by tomu predsa len nemali v oblasti daní a odvodov napomáhať.
Východisko je v rovnakom zaťažení pracovnej sily ako kapitálu, a to znížením odvodovej zaťaženosti pracovnej sily približne o 30 percent, z terajších 508 korún zhruba na 556 korún za každých 1000 korún netto mzdy. (Výpočet: z hrubého zisku 1228 Sk daň vo výške 29 % predstavuje 356 Sk, zisk po zdanení 872 Sk, kým odvody z čistej mzdy tvoria až 508 Sk.).
Pochopiteľne, možno namietať, že toto by malo neriešiteľný vplyv na sociálne fondy. Negatívne následky by sa dali riešiť týmito opatreniami:
- na základe rokovania tripartity zabezpečiť v odborových kolektívnych zmluvách, že podniková ani rozpočtová a príspevková sféra nebude znižovať súčasnú úroveň zaťaženia pracovnej sily vo svoj prospech, ale že ho úplne využije na rast čistých miezd. Pri súčasnej úrovni 1380 Sk na každých 1000 Sk hrubej mzdy a 872 Sk čistej mzdy zdanenie vo výške 29 % znamená zvýšenie čistej mzdy o 108 Sk, t. j. o 12,4 percenta na 980 Sk. Odvody sociálnym fondom by predstavovali 400 Sk, čo je pokles už iba o približne 21 percent,
- vyrovnanie podmienok pri normálnom zamestnávaní pracovníkov oproti zamestnávaniu pracovníkov načierno a ich výplatám zo zisku povedie k obmedzeniu čiernej práce, zníženiu fiktívnej nezamestnanosti a tým k zvýšeniu odvodov do sociálnych fondov a zníženiu neoprávneného poberania dávok v nezamestnanosti, resp. sociálnych podpôr,
- zrušenie stropu na odvody do sociálnych fondov (32-tis. Sk hrubej mzdy) zohľadňujúce súčasne obmedzenia dávok dôchodkového a nemocenského poistenia a prijať zásadu - kto viac platí, mal by, hoci aj degresívnym spôsobom, aj viac dostávať,
- zníženie odvodov z pracovnej sily z terajších 58,3 % čistej mzdy na 40,8 % môže lepšie stimulovať podnikavosť, hospodársky rast a investície ako zníženie sadzby dane zo zisku, ktoré pôsobí ex post, kým zníženie zaťaženia pracovnej sily pôsobí ex ante,
- zásadným opatrením, ktoré si vyžaduje súčasná situácia, je zvýšenie základne, z ktorej štát vykonáva odvody do sociálnych fondov za nezamestnaných a iných nepracujúcich, a to nie z minimálnej mzdy, ale z priemernej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku. Veď nezamestnaní potrebujú rovnakú zdravotnú starostlivosť ako pracujúci. Navyše mnohí po strate zamestnania pre zdravotné ťažkosti nemôžu nájsť vhodné zamestnanie a ich stav si vyžaduje zvýšené náklady.
Rozdelenie odvodov na časť hradenú zamestnancami a časť hradenú zamestnávateľmi by si vyžiadalo ďalšiu úvahu. Som presvedčený, že zlepšené výsledky hospodárenia, pre ktoré by tieto opatrenia boli významným stimulom, umožnia uskutočniť tieto reformy. V krajnom prípade by sa mohli nájsť dodatočné zdroje preradením niektorých tovarov zdaňovaných 10-percentnou sadzbou dane z pridanej hodnoty do skupiny zdaňovanej 23-percentnou sadzbou, prípadne rozložením účinnosti týchto opatrení na obdobie dvoch až troch rokov.
STANISLAV MOLITORIS
