Vláda minulý týždeň schválila Vyhlásenie o hospodárskej politike obsahujúce zoznam krokov, ktoré sa zaviazala podniknúť v nasledujúcich dvanástich mesiacoch. Pre Slovensko je vládny dokument silným záväzkom. Úspešnosť jeho plnenia by podľa podpredsedu vlády pre ekonomiku Ivana Mikloša mala byť kľúčovým indikátorom dôveryhodnosti krajiny. Vláda do hry o svoj reformný imidž stavila maximum.
Bez ohľadu na to, či si všetci členovia kabinetu uvedomovali, aký dokument schvaľujú, urobili dosiaľ zriedkavý krok. Hoci schválený dokument je súčasťou monitorovacieho programu Medzinárodného menového fondu, ide o sľuby, ktoré dala vláda. Urobila tak preto, lebo týmto spôsobom dostáva možnosť čerpať finančné zdroje z fondov Svetovej banky. S ich pomocou sa chce v závere svojho funkčného obdobia podujať na to, čo väčšina slovenských voličov očakávala už po jej nástupe k moci - urobiť kľúčové ekonomické reformy. Šéfovia jednotlivých rezortov sa rok a pol pred ďalšími voľbami zaviazali, že prestanú robiť to, v čom boli dosiaľ mimoriadne úspešní - brzdiť reformy.
To, či svoj súhlas vyslovili ministri vo chvíľkovej nepríčetnosti alebo s plnou vážnosťou, sa ukáže už o niekoľko týždňov. Ministerstvo financií už rozbehlo práce na príprave štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý naplno odkryje „reformnú guráž“ členov vládneho kabinetu. Prvé správy naznačujú, že ich vôľa reformovať - teda zefektívniť fungovanie - je priamo úmerná času do budúcoročných parlamentných volieb. Ministerka Schmögnerová minulý týždeň priznala, že „predbežný limit výdavkov štátneho rozpočtu na budúci rok podľa požiadaviek rezortov prekračuje schválený štátny rozpočet na tento rok o 35 miliárd korún“. Táto informácia bola síce súčasťou jej prvoaprílového vtipkovania o hlasoch volajúcich po nižšom daňovom zaťažení, no 35 miliárd je príliš vysoké číslo na to, aby ho bolo možné považovať za vtip. Vzhľadom na kvality slovenských politikov je až príliš skutočné…
Človek nemusí byť veľkým pesimistom, ak predpokladá, že medzi členmi vládneho kabinetu sú ľudia, pre ktorých sú záväzky a rozhodnutia vlády neosobné. Neobvyklá koncentrácia takýchto politikov je predovšetkým v Strane demokratickej ľavice. Ministri Koncoš a Magvaši už mali možnosť ukázať, čo pre nich znamená vládny program či záväzok voliť vládneho kandidáta na miesto riaditeľa Sociálnej poisťovne. Dúfať v takejto situácii v splnenie dvoch desiatok kľúčových záväzkov vlády sa už asi nepatrí ani optimistom. Z plnenia jednotlivých záväzkov vlády bude braný na zodpovednosť kabinet ako celok, politická zodpovednosť jednotlivcov nie je na Slovensku príliš v móde. Keby to tak nebolo, po prešľapoch viacerých členov vlády by dnes určite zasadala v inej podobe.
Predobrazom strateného reformného času je reforma verejnej správy. Z prvotne ambiciózneho zámeru sa stalo naťahovanie a prekáranie politikov, ktoré sa zjavne minie pôvodnému účinku. Aj minulotýždňový vládny dokument má reformnú ambíciu. Pokiaľ sa história bude opakovať, nesplnenie záväzkov vlády už nebude pre krajinu tragédiou. Skončí sa obyčajnou fraškou: „Snaha bola, nebolo politickej vôle.“
MICHAL NALEVANKO
