FOTO SME – ĽUBOŠ PILC a JÁN KROŠLÁK

BRATISLAVA – Rodičia študenta techniky až po troch rokoch zistili, že syn nezvládol skúšky a fakultu musel opustiť. Otec uveril až argumentom dekana, ktorý mu predložil dôkazy vylúčenia. Syn zavádzal rodičov jednoduchým spôsobom – známky si do indexu zapisoval sám.

Onedlho študenti o podobnú šancu prídu. Väčšina univerzít sa totiž chystá zaviesť identifikačnú študentskú kartu. Má nahradiť aj vysokoškolský index, do ktorého učitelia už desaťročia píšu verdikt o vykonanej skúške.

„Vysokoškolský index je tradíciou, nie je to ale doklad, ktorý by vám niekde uznali,“ hovorí rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Ľudovít Molnár. Už vyše roka sa zaoberá myšlienkou vybaviť každého študenta techniky identifikačnou kartou. Tá by sprehľadnila jeho pohyb po univerzite, študentskom domove, v ktorom býva, v menze či knižnici a zároveň by v nej boli všetky potrebné študijné informácie.

Identifikačná karta by mohla pomôcť znížiť počet krádeží v internátoch, zamedzila by falšovanie stravných lístkov či pokusy vpísať do indexov známku za nevykonanú skúšku. „K falšovaniu známok prichádza minimálne, naše fakulty majú v tomto smere dokonale prepracovaný systém trojkontroly po každom skúšobnom období,“ vysvetľuje rektor. „Na technike pripadá na jedného učiteľa asi 300 študentov. Identifikačná karta, ktorou by sa pri skúške študent preukázal, by im prácu uľahčila a zjednodušila. Dnes totiž učiteľ každú skúšku musí zapísať nielen do indexu, ale dvakrát aj do skúšobného hárku. Jeden pre kontrolu zostáva na katedre, druhý dostáva študijné oddelenie.“

Technická univerzita už vypísala výberové konanie na dodávateľa softvéru, podmienkou je, aby to bol otvorený systém. „Ide o finančne náročný projekt, nemáme naň toľko, aby sme ho mohli spustiť kompletne. Chceli by sme začať so stravovaním, postupne by sme do identifikačnej karty zapracovávali aj ďalšie úaje,“ pokračuje rektor. „Rokoval som už s viacerými bankami, ktoré sú projektu naklonené a boli by ochotné sa na ňom aj finančne zúčastniť.“

Zvolenčania sú už ďalej

Technická univerzita vo Zvolene už prostredníctvom identifikačných kariet od minulého školského roka vydáva stravu. „Odpadlo nám falšovanie lístkov, dnes obed dostane iba ten, kto prejde pred očami kuchára snímačom. Má to aj ďalšie výhody, obed si môžete objednať aj dva týždne dopredu alebo rovnako ho odhlásiť. V kuchyni majú stále prehľad o neskonzumovanej strave, ktorú môžu vydať prostredníctvom burzy, hovorí rektor Mikuláš Šupín. Do konca apríla by tunajší kvestor mal identifikačnú kartu rozšíriť aj o vstup do vedeckej knižnice a priestorov univerzity.

Niekde chýbajú peniaze

Rektor Univerzity veterinárskeho lekárstva Rudolf Cabadaj tvrdí, že ich univerzita je taká malá, že sa tu učitelia a študenti navzájom dobre poznajú a k podvodom nedochádza. „Samozrejme, že aj ja by som uvítal systém identifikačných kariet, lenže financie mi to tak skoro neumožnia. Školu by to vyšlo asi na dva milióny, čo je pridrahé. Ale až sa raz dostaneme k nejakým korunkám, pustíme sa do toho,“ hovorí s optimizmom rektor.

Stúpencom študentskej identifikačnej karty s databázou ďalších potrebných údajov a služieb je aj rektor najväčšej slovenskej vysokej školy – Univerzity Komenského – Ferdinand Devínsky. „Ja mám takú predstavu, že by išlo o databázu, ktorá by monitorovala priebeh celého štúdia každého jedinca Univerzity Komenského. Výhodné by to bolo najmä pri rozmáhajúcej sa mobilite študentov, keď už nie sú viazaní iba na domovskú katedru, ale k štúdiu si môžu pribrať aj prednášky na inej fakulte v rámci univerzity. Takto by sa každý učiteľ z elektronickej karty dozvedel o študentovi v priebehu pár sekúnd všetky potrebné informácie. Vo Veľkej Británii to majú tak, že identifikačná karta slúži študentovi aj ako banková karta,“ vysvetľuje Devínsky. Momentálne univerzite na tieto zámery chýbajú peniaze. Podľa odhadov by jedna karta stála asi 1000 korún, na UK je tento školský rok 23 702 študentov.

Disciplinárny poriadok univerzity nečestné konanie študenta, ktorý by podvádzal a pozmenil úradnú listinu, rieši vylúčením zo štúdia. Rektor Devínsky si spomenul iba na dva takéto prípady počas svojej tridsaťročnej pedagogickej praxe.

JARMILA HORÁKOVÁ