Ide o sympatizantov extrémnej pravice či ich komplicov, ktorí mali plánovať útoky na radnice, policajné budovy a sídla ľavicových politických strán, aby de-stabilizovali Belgicko.
Polícia spravila raziu v desiatkach budov vrátane piatich kasární pri Antverpách a objavila úkryty zbraní. Hlavný podozrivý Thomas Boutens je dôstojník armády.
Zatknutých spája členstvo v zakázanej extrémistickej skupine BBET, „Bloed, bodem, eer en trouw,“ v preklade „Krv, pôda, česť a vernosť“, ktorá je odnožou medzinárodnej neonacistickej organizácie Blood and Honour.
Skôr než fakt, že si belgickí neonacisti našli náborový tábor medzi vojakmi, si médiá všímajú regionálne zakotvenie aféry. Podozriví pochádzajú z bohatšieho po flámsky hovoriaceho severu Belgicka, ktorý sa usiluje o čo najväčšiu nezávislosť od federácie a búri sa proti dotovaniu južnej, po francúzsky hovoriacej chudobnejšej časti krajiny.
Politici a politológovia hneď začali skúmať spojenie medzi neonacistami a flámskou stranou Vlaams Belang, ktorá je tribúnou pre stúpencov odtrhnutia Flámska od Belgicka. Zadržaná skupinka akékoľvek spojenie poprela a aj vedenie Vlaams Belangu sa od BBET dištancovalo.
Belgická vláda na odhalení extrémistickej bunky v armáde reagovala pokojne: chce sprísniť protiteroristické zákony, ktoré zrýchľujú zatknutie ľudí prepojených s extrémistami, a očakáva adekvátnu reakciu armády. Tá zatiaľ vojakov postavila mimo služby a zadržala im štvrtiny platu. Do armádnych radov mierila prvá kritika: ukázalo sa, že Thomas Boutens ešte ako študent zapálil školu, kde študoval, a armáda tak prostredíctvom médií dostala otázku, ako je možné, že takýto človek môže byť dôstojníkom.
