Žena píše odkaz na spomienkovú tabuľu obetiam teroristických útokov z 11. 9. 2001 na Ground Zero v New Yorku.
FOTO – REUTERS
Vlani dostalo povolenie na trvalý pobyt 96-tisíc ľudí z moslimských krajín, čo je najviac za uplynulých 20 rokov.
Od Ameriky si všetci sľubujú začiatok nového života, zlepšenie ekonomickej situácie a mnohí aj osobnú slobodu.
V moslimskej populácii v USA je v porovnaní s ostatnými obyvateľmi vyššie percento vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Podľa štatistík zarábajú americkí moslimovia o 20 percent viac než iní Američania.
Podľa odhadov žije v Amerike šesť miliónov moslimov. Prichádzajú ako utečenci, študenti, aj ako turisti. Na moslimov rodení Američania ešte stále - často podvedome - pozerajú nevraživo alebo aspoň podozrievavo.
V New Yorku, Chicagu i Los Angeles vyrástli veľké mešity už pred rokom 2001. Po 11. septembri sa mešity stali terčom útokov a tisícky moslimov deportovali. Mnohí si zmenili mená, aby sa vyhli diskriminácii. Z Mohamedov sa stali Moeovia, z Usámov Samovia. Veľa moslimských rodín odišlo do Kanady.
Tí, ktorí zostali, držia spolu. Zmobilizovali sily. Začali sa zaujímať o svoje práva a zorganizovali sa v boji proti spornej politike federálnych úradov, napríklad proti vlasteneckému zákonu. Moslimské strediská sú lepšie organizované a ľudia majú ľahší prístup k právnej moci.
Pakistanka Núr Fátimová sa prisťahovala do Brooklynu pred pol rokom. Tesne po prílete odložila moslimskú šatku a začala pracovať ako členka ochranky v obchode. Zatiaľ je spokojná. Egypťan Ahmad Júsuf prišiel napriek tomu, že zásadne nesúhlasí s politikou americkej vlády v Iraku.
Núr Fátimová prišla do Brooklynu v pravý čas. Keby to bolo pred troma rokmi, naskytol by sa jej úplne iný pohľad na komunitu krajanov. Stovky pakistanských imigrantov odišlo, keď sa mali zaregistrovať na vládnych úradoch. Na ulici Coney Island, ktorej sa hovorí malý Pakistan, vtedy zatvorili 30 obchodov. Počet detí v miestnej škole klesol na polovicu.
Miestny podnikateľ Moe Razvi však zriadil stredisko pre imigrantov, začal s výučbou počítačov a zaviedol právnu poradňu. „Musia dokázať, že tu žijú ako americkí moslimovia a nie ako Pakistanci alebo Egypťania,“ hovorí Zahíd Bucharí z Georgetownskej univerzity.
Núr chodí do Razviho strediska na kurzy angličtiny. Pre ňu je Amerika krajinou príležitostí a rovnakých šancí. „Prišla som do do Ameriky, aby som sa zdokonalila. Je to, ako by som sa druhýkrát narodila,“ hovorí.
Dva zázraky Josha McClaina z 11. septembra
Josh McClain bol pred piatimi rokmi, keď teroristi zaútočili, na 66. poschodí južnej veže Svetového obchodného centra. Nikdy nezabudne na moment, keď do veže narazilo lietadlo. „Presne si pamätám ten zvuk. Pocit, ktorý som mal a všetko, čo sa dialo potom. Nie je to nič príjemné,“ spomínal pre televíziu ABC.
„Rozbehol som sa dole schodmi. Nevedel som, či prežijem, nevedel som poriadne, čo sa deje, v podstate som si myslel, že určite zomriem.“
Von sa dostal cez suterén veže. „Bol to zázrak. A ďalší prišiel asi týždeň po tom, keď sme s manželkou zistili, že čakáme dieťa. Dcéru volám zázrak 11. septembra. Každý deň myslím na to, že by som ju nikdy neuvidel, keby som sa odtiaľ nedostal.“
(jah)
Manžel zosnulej: Nechcem, aby ostatní zabudli
„Čas vraj hojí všetky rany. Ja však nemôžem povedať, že je to po piatich rokoch ľahšie. Možno len menej ťažké,“ povedal pre denník The New York Times Michael Casey. Jeho manželka Neilie zahynula v lietadle, ktoré narazilo do severnej veže dvojičiek. „Rád by som zabudol na 11. september , ale nechcem, aby zabudli ostatní.“
11. september mu zobral matku jeho dcérky Riley, zároveň však našiel nový zmysel života. Jeho terajšia manželka, reportérka bostonskej pobočky televízie CBS, letela 11. septembra do New Yorku skorším letom. Cestou na dolný Manhattan videla, ako lietadlo narazilo do veže Svetového obchodného centra. Michael Casey dal pre manželku, ktorá zahynula, postaviť lavičku na floridskom Cape Code. Nezabúda, ale žije ďalej. Najmä pre dcéru.
(jah)
Autor: čtk/nyt
