Teroristické útoky na USA spred piatich rokov i to, čo nasledovalo po nich, zmenili aj Slovensko. Sprísnili sa bezpečnostné opatrenia na letiskách i v niektorých verejných budovách, polícia a armáda mení pre hrozby svoje praktiky aj výcvik. Boj proti terorizmu sa dostal do mnohých zákonov i strategických dokumentov. Stíhačky už môžu zostreliť aj civilné lietadlo.
Podľa bývalého ministra vnútra Vladimíra Palka sa od roku 2001 investovalo do opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo súviseli s obavami z terorizmu, niekoľko miliárd korún. "Bolo to personálne posilňovanie polície alebo SIS, investície do rôznych ochranných opatrení, stráženie hospodárskych objektov, investície do výstroja Hasičského záchranného zboru, zariadení monitorujúcich chemické útoky, ale aj veľké investície do vecí, ako sú osobné doklady odolné voči falšovaniu."
Aj keď nepriamo, následky 11. septembra prenikli hlboko do politiky. Terorizmus sa nepriamo stal aj predvolebnou témou, keď sa najmä v agende Smeru a SNS objavila požiadavka na stiahnutie našich vojakov z Iraku. Analytici tiež pripomínali, že obvinenia súčasných vládnych strán z príliš "proamerickej" politiky pravice, mohli na voličov zapôsobiť aj ako istá forma "strašenia" pred politikou USA, ktorá v podvedomí mnohých ľudí terorizmus "provokuje".
Sociologička Zuzana Kusá si myslí, že bezpečnostné hrozby, ktoré prišli po 11. septembri, sa stali "politickou kartou". Bežní ľudia však podľa nej skôr pracujú s predstavou Slovenska ako bezvýznamnej krajiny, "o ktorú nebude mať nikto nejaký veľký záujem". Napriek tomu, že politici používajú obavy z terorizmu ako argument na zdôvodnenie rôznych krokov.
Aj keď sa nepriame ekonomické škody, ktoré 11. september a nasledujúce udalosti súvisiace s terorizmom nedajú vyčísliť, podľa analytika Slovenskej akadémie vied Pavla Kárásza určite zasiahli aj Slovensko. "Za bezpečnosť ľudí sa musí viac platiť."
Podľa Kárásza sa udalosti premietli okrem leteckej dopravy aj do bezpečnostných opatrení vo veľkých mestách. Mali vplyv aj na zvýšenie ceny ropy, čo sa dotklo aj Slovenska a jeho ekonomiky.
Čo sa u nás dialo po 11. septembri
Zvýšila sa ochrana ambasád, letísk strategických objektov. Niektoré z nich sú dôkladnejšie strážené doteraz. Ide hlavne o jadrové elektrárne, vodné diela, armádne a štátne budovy.
Spravodajské služby začali viac monitorovať hlavne islamskú komunitu na Slovensku, krátko po útoku sa ale napríklad aj sprísnila ochrana slovensko-ukrajinskej hranice.
10 dní po útoku vláda otvorila vzdušný priestor pre americké lietadlá. Začala sa vojna v Afganistane, ktorú v októbri 2001 podporovala viac ako polovica obyvateľov.
Niekoľko týždňov po útoku sa na Slovensku začali objavovať desiatky zásielok s bielym práškom. Doteraz sa ani v jednom prípade nepotvrdila prítomnosť antraxu.
Slovensko v roku 2002 vyslalo do Afganistanu ženijnú jednotku, ktorá tam pôsobí dodnes.
V auguste 2003 sa jednotka našich vojakov presunula do Iraku; v júni 2003 traja z nich zahynuli pri mínometnom útoku.
V novembri 2004 sa objavili informácie, že Slovensku hrozí teroristický útok. Vychádzali z poznatkov Slovenskej informačnej služby.
V roku 2005 schválili zákon umožňujúci armáde zostreliť civilné lietadlo. (knm)
