• Libreto: Alta Vášová • Hudba: Dežo Ursiny • Dramaturgia a texty piesní: Ján Štrasser • Scéna: Miloš Pietor • Kostýmy: Ľudmila Várossová • Réžia a choreografia: Ján Ďurovčík • Hudobná nahrávka: Henrich Leško • Účinkujú: Miroslava Partlová/Lucia Molnárová/Nela Pocisková, Ján Slezák/Martin Kaprálik, Juraj Ďurdiak/Csongor Kassai, Marta Sládečková/Sisa Sklovská, Katarína Feldeková/Lucia Vráblicová a ďalší • Premiéra: 8. a 9. septembra 2006
Filmový muzikál Neberte nám princeznú! sa stal pojmom, a to aj napriek tomu, že Marika Gombitová, Miro Žbirka či Marie Rottrová v ňom viac nehrali ako hrali. Všetko podržali spevácke výkony, ale predovšetkým hudba Deža Ursinyho, ktorá nepustí ani dnes.
Texty Jána Štrassera sú stále milo romantické, pravdepodobne večne bude fungovať aj konflikt schopných zaneprázdnených matiek a ich „neschopných“ dospievajúcich dcér, ktorým sa práve posúva svet.
Originál bol úletom do sveta akýchsi surreálnych socialistických zbohatlíkov. Džínová a svetrová rebélia veľmi nefungovala ani pred dvadsiatimi piatimi rokmi, v divadelnom remaku však už vôbec nie, ak dnes chodia trendy mamičky v spoločenskej džínovine celé od hlavy až po päty.
Aj odhalenie pokrytectva rodiny, ktorá do fliaš od Evianu plní vodu z vodovodu, je skutočne vodovou zápletkou. Nová produkcia však nechcela byť nijakým „off“ produktom s prvkami investigatívnosti. Katkini rodičia sú skôr archetypálnymi kráľovskými figúrkami. Škoda, že z milých siedmich trpaslíkov sú zrejme z praktických dôvodov na scéne najčastejšie len štyria.
Oddaní milovníci muzikálu povedia, čo divadlo filmu zobralo. Nová scéna však určite Slovensku aj niečo dala - novú hviezdu.
Pätnásťročná Nela Pocisková je doslovne zjavením. Na prvý pohľad nenápadná, bez predchádzajúcej hereckej skúsenosti pôsobiaca „free“ aj „in“, spieva aj tie najnáročnejšie pasáže bez akejkoľvek námahy a s takým citom, že sa okolo nej musia zhŕknuť všetky deti z okolia.
Príjemne nemožná i možná, typicky princezničková vedela byť aj divadelne skúsenejšia Miroslava Partlová. Martin Kaprálik je v úlohe Mira pobybovo i spevácky menej istý ako Ján Slezák, hrá však oveľa príjemnejšie zaľúbenosť. Sisa Sklovská i Marta Sládečková sú obe typovo skvelé matky, Sklovská je logicky istejšia v speve.
Pesničky pôsobili paradoxne najdramatickejšie, horšie to už bolo so spojovacím textom. Chápem, že slovník mladej generácie sa mení z hodiny na hodinu, prinajmenšom manekýnky sa však mohli nahradiť súčasnejšie znejúcimi modelkami. Do klasiky nepatria ani narážky na Flašíkovcov, ktorí mali vykúpiť nejaké fľaše.
V niektorých momentoch bola scéna Miloša Pietora príjemne čistá, celý detský domov bol však scénicky doslovne nešťastný. Dojem kazili neprofesionálne drobnosti.
Kostýmy Ľudmily Várossovej vynikli najmä pri dynamickom tanečnom zbore.
Režisér Ďurovčík akoby celý čas váhal medzi väčšou civilnosťou a divadelnosťou, jeho hudobné klipy sa miestami zbytočne utiekali do divadelného klišé, akými sú boa či páni vo frakoch s paličkami. Choreograf Ďurovčík však opäť dokázal svojich tanečníkov dostať do náročného tempa, hoci viaceré tanečné prvky sme už uňho videli.
Neviem, či táto princezná tu bude s nami nekonečne dlhý čas. Na prvý pohľad sa však zdá, že nápad vrátiť sa k slovenskému muzikálu plnému hitov nebol zlý. Možno si bolo treba viac ujasniť jeho zacielenie - prinajmenšom druhá časť je totiž milým detským divadlom, ktoré - ako som zažila na generálke - vie deti dostať do supestarového varu.
Nová scéna sa marketingovo chcela sústrediť skôr na pamätníkov. Logicky. Detské lístky sú, napríklad v takom nitrianskom divadle, x–násobne lacnejšie.
