Ak ten, komu sa peňažný príspevok za opatrovanie neposkytuje viac ako 12 rokov, nepoberá predčasný alebo invalidný dôchodok, nedovŕšil dôchodkový vek a na dôchodkové poistenie sa prihlásil len pre opatrovanie, poistné na dôchodkové poistenie (starobné + invalidné poistenie) a do rezervného fondu solidarity zaňho platí štát. Jeho vymeriavací základ je mesačne aktuálna výška minimálnej mesačnej mzdy. Zvýšením minimálnej mzdy tak vzrastú aj výdavky štátu.
Podmienky nároku na daňový bonus
Nárok na daňový bonus má taký rodič nezaopatreného dieťa, ktorý v zdaňovacom období, čiže za kalendárny rok, zarobí aspoň 6-násobok minimálnej mesačnej mzdy (do 30. septembra 2006 takáto mzda predstavuje 6900 korún).
Od 1. januára 2006 bonus predstavuje 540 korún mesačne, čo je za rok 6480 korún.
Posudzovanie hmotnej núdze
Jednu zo skupín ľudí, ktorí sa pri posudzovaní hmotnej núdze posudzujú spoločne, tvoria rodičia a s nimi v domácnosti žijúce deti do 25 rokov veku, ktoré majú príjem najviac vo výške minimálnej mzdy, okrem detí, ktoré majú nárok na dávku v nezamestnanosti, a detí, ktorým sa vypláca invalidný dôchodok.
Takže od 1. októbra sa môžu spolu s rodičmi posudzovať aj deti s príjmom od 6901 do 7500 korún.
Aktivačný príspevok
Najviac 6 mesiacov príspevok patrí aj zamestnanému, ktorého mesačná mzda je najviac na úrovni 3-násobku minimálnej mesačnej mzdy, ak dovtedy, čo sa zamestnal, bol dlhodobo nezamestnaným a dostával pomoc v hmotnej núdzi. Od 1. októbra tak príspevok môže patriť aj pri príjme od 20 701 do 22 500 korún.
Od 1. septembra príspevok predstavuje 1900 korún.
Výška niektorých príspevkov na zamestnávanie a "samozamestnávanie"
Výška príspevku na samostatnú zárobkovú činnosť, a to aj invalidnému občanovi, a príspevku na zriadenie chránenej dielne a na jej zachovanie je istým násobkom minimálnej mesačnej mzdy. Známa však bude až po zvýšení minimálnej mzdy.
Výška postihu za nezamestnávanie invalidných občanov
Každý, kto zamestnáva najmenej 20 osôb, je zo zákona povinný zamestnávať toľko invalidných občanov, aby predstavovali 3,2 % jeho zamestnancov.
Za každého chýbajúceho človeka zamestnávateľ ročne štátu odvedie 3-násobok minimálnej mesačnej mzdy, čo po jej zvýšení môže predstavovať 22 500 korún. Vyhovieť zákonu však zamestnávateľ môže aj tak, že invalidných občanov "zamestná" externe, keď si u nich niečo (tovar, službu, prácu) objedná.
Podmienky na pomoc Centra právnej pomoci
Aby človek v materiálnej núdzi mohol dostať takúto právnu pomoc, hodnota jeho (súdneho) sporu musí prevyšovať minimálnu mesačnú mzdu, ibaže by ju nebolo možné vyčísliť v peniazoch. Takže od 1. októbra nárok na pomoc môže mať viac ľudí.
Povinnosti účastníka dopravnej nehody
Napríklad bezodkladne ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi musí jej účastník aj vtedy, ak na niektorom zo zúčastnených vozidiel alebo na inom majetku vznikla hmotná škoda zrejme prevyšujúca 10-násobok minimálnej mesačnej mzdy.
Takže od 1. októbra si bude treba takéto povinnosti splniť až vtedy, keď škoda bude zrejme prevyšovať 75-tisíc korún.
Prístup k istým informáciám
Štátna inštitúcia či obec musí zverejniť, na koho previedla alebo komu dala do vlastníctva hnuteľnú vec, ktorej nadobúdacia cena bola vyššia ako 20-násobok minimálnej mzdy, čiže do 30. septembra 138-tisíc a od 1. októbra 150-tisíc korún.
Októbrové zvýšenie minimálnej mzdy znamená, že o hnuteľných veciach od 138 001 do 150-tisíc korún úrady nebudú musieť informovať.
Výška odmeny radového krajského poslanca
Poslancovi samosprávneho kraja, ktorý nie je dlhodobo uvoľnený na výkon funkcie, čiže tomu, kto funkciu vykonáva popri zamestnaní či podnikaní, možno za rok poskytnúť odmenu až vo výške 20-násobku minimálnej mesačnej mzdy.
Krajskí poslanci teda budú môcť dostávať vyššiu odmenu.
