Hokejový útočník, ktorého nerozhádžu ani dvaja obrancovia na každom pleci súčasne. Puku ho zbavia len zriedkavo, niekedy si v ich preši dovolí voľnou rukou popraviť plexisklo na prilbe. Nenápadné gesto absolútnej prevahy.

Kapitána reprezentácie, 27-ročného MARIÁNA HOSSU nedávno v ankete Zlatý puk vyhodnotili za najlepšieho hokejistu Slovenska 2006 a zároveň útočníka. Sám však hovorí, že stále čaká na výrazný kolektívny úspech.

V Stanley Cupe, na majstrovstvách sveta alebo na olympiáde. Predvčerom odletel za robotou do Ameriky.

Na čo sa najviac tešíte do Ameriky?

"Na ponuku reštaurácií so špecialitami všetkých kuchýň sveta. Na jedálnom lístku uprednostňujem dary mora. Všetky možné morské príšerky."

Hokejisti vyhľadávajú suši. Aj vy?

"Zbožňujem túto pochúťku. Keď mám v lete veľkú chuť, vyrazím za ňou do Bratislavy alebo do Viedne. Tam sa ako-tak dá. V Amerike sú však nespočetné možnosti a hlavne záruka, že to bude čerstvé."

Za čím vám bude okrem rodičov najviac ľúto?

"Za kávičkami s kamarátmi a tréningmi v partii hokejistov, ako sú brat Marcel, Demitra, Gáborík. To je zábava na ľade, pohoda, stávky. Hecovačky bez pretvárky. Pokecať s kamarátmi z detstva na terase pod Trenčianskym hradom, to v Amerike nejde."

Tam sa nekávičkuje? Ale bývajú párty.

"Kávička po tréningu či zápase neexistuje. Limituje to hustý program zápasov a ďalších povinností. Hráči sa snažia každú voľnú minútu venovať rodinám, priateľkám. Párty sú v zásade dvakrát do roka. Na jeseň Halloween a vo februári finále Amerického futbalu Super Bowl."

Čo vám zvykne časom liezť doma na nervy?

"Zásadne nič. Vyrastal som v tejto krajine, viem, čo môžem očakávať. Závisť si nevšímam. Vyčerpáva ma len, keď druhá strana nevie pochopiť, že nemôžem zvládnuť každé spoločenské pozvanie Keby som absolvoval všetko, neuchránil by som si ani kúsok leta."

Aký ste mali najkrajší letný zážitok?

"Koncert Robbieho Williamsa vo Viedni, zápasy futbalového šampionátu v Nemecku Chorvátsko - Brazília a USA - Česko naživo. Potom golf a tie kávičky."

V kabíne Atlanty chodíte po tréningu v drese futbalovej Barcelony. Dovolili by ste si to ako mladší hráč?

"Asi nie. Možno by bol problém, keby som si obliekol tričkom s logom hokejového Detroitu alebo Rangers. Hrozila by kolízia záujmov. Takto je to len recesia. Na zápasy však už musím pekne jednotne v klubovom obleku."

Ste veľký priaznivec futbalu. Boli ste na zápasoch EURO 2004 v Portugalsku. Obdivujete Ronaldinha, ktorému ste boli ochotný uveriť reklamné kúzlo, že štyrikrát za sebou trafil brvno. Nesklamal vás v Nemecku?

"To nie, ale každý čakal od Brazílie viac. Problém bol asi v systéme, ktorý mu neumožnil využiť individuálne prednosti. Poznám to z hokeja. Ronaldinho je naozaj môj kôň. Bol som sa pozrieť v barcelonskej kabíne, kde sedáva, aj v ich Sieni slávy v čase, keď tam Ronaldinho podpísal zmluvu. Barcelona je pre mňa futbalová jednotka, po nej Juventus a Nedvěd. Počas turínskej olympiády sme ho boli s reprezentačnými spoluhráčmi pozdraviť na tréningu Juventusu."

Po návrate do Atlanty už nenájdete v kabíne slovenských kamarátov Petra Bondru a Ronalda Petrovického.

"Som z toho smutný. U Petrovických som spočiatku býval, má milé deti i manželku Ashley. Rovnako Bondrovci. Mrzí ma, že som nestihol vidieť, ako si Petrova dcéra Petra počína v tíme futbalistiek európskeho socceru. Okrem nich vytrejdovali aj Čechov Štefana a Modrého. Nebude s kým prehodiť rodnú alebo príbuznú reč. V hokejovom biznise na sentimenty neostáva miesto. Škoda."

Preto sa niekedy zdá neúprimné, keď hráči po podpise novej zmluvy často hovoria, že pri ich voľbe rozhodovala perspektíva tímu či jeho ambície na zisk Stanley Cupu. Ako keby nešlo v prvom rade o peniaze. Ako je to?

"Nemôžem jednoznačne žiadny motív vylúčiť, do značnej miery je to hra agentov. Napríklad Zdeno Chára mal pred podpisom nového kontraktu tzv. víťaznú pozíciu. Na výber možno dvadsať klubov s porovnateľnými ponukami. Peniaze hrajú naozaj kľúčovú úlohu. Treba si uvedomiť, že hráč dlho drie na moment, v ktorom si môže zvýšiť kontrakt. Zdeno by tiež rád ostal v Ottawe, no tá by neutiahla jeho aj Reddena. Hokejový biznis tiež velí, že sa nechodí pod cenu."

Peter Bondra išiel do sympatického risku. Medzi istým pol druha miliónom vo Washingtone si zvolil polovičný kontrakt v Atlante s možnosťou zhruba trojnásobného navýšenia v bonusoch.

"Bondra je veľký hokejista i človek. Šikovný agent dobre zvážil jeho potenciál. Napriek tomu, že Atlanta nepostúpila nakoniec do play off, neostal na tom horšie, ako keby ostal vo Washingtone."

S vami sa pred dvoma rokmi osud zahral opačne. Chceli ste ostať v Ottawe, kde ste boli naviazaný na prostredie i fanúšikov. Senátori vám nakoniec dali podpísať veľmi zaujímavé peniaze (18 miliónov dolárov na tri roky). O pár hodín vás však vymenili do Atlanty za Heatleyho. Ottawa na jeho plate ušetrila poldruha milióna dolárov ročne v porovnaní s vami. Trauma?

"Priznávam, dosť ma to zobralo. Tešil som sa, že Ottawe vrátim investície, a zrazu som si musel zvykať na nové tváre a mesto."

Je NHL taká úžasná, že sú ľudia ochotní podstúpiť takéto nakladanie?

"Možno to v Európe prežívame dramatickejšie, sme konzervatívnejšie založení. V Amerike sa bežne za prácou ľudia presunú od východného pobrežia na západné. Neprekonateľná sila NHL je v tom, že sa v nej spájajú najväčšie peniaze s atmosférou veľkolepých arén, komfortom."

Podľahol tomu aj Čech Jaromír Jágr, ktorému v Rusku ponúkali približne rovnaké čisté peniaze ako v Rangers?

"Zrejme áno. U hokejistov predsa popri peniazoch nevymiera ani športová motivácia presadiť sa v najsilnejšej konkurencii. U mňa to dominuje, hokej je prvoradý."

Aj preto, že ste slobodný?

"Možno, keď budem mať deti ako Paľo Demitra či iní, priority sa posunú."

V Atlante budete mať pri sebe priateľku Janu, študentku ekonomickej univerzity v Trenčíne. Kedy prestúpite k ženatým?

"Keď príde správny čas."

Trikrát vás vybrali do exkluzívnej spoločnosti All Star game NHL (jeden štart prekazilo zranenie), máte viacero individuálnych ocenení korunovaných titulom najlepšieho hokejistu Slovenska. Netajíte však, že túžite po výraznom kolektívnom úspechu. Nie ste z toho nervózny?

"Už nie, i keď túžba neslabne. Uvedomujem si, že bolo a je na svete veľa hokejistov, ktorým nebol nikdy dopriaty veľký triumf. Nezmárnil by som sa, okrem toho mám ešte pomerne dosť času. A najmä veľa chuti."

Partia slovenských hokejistov v NHL - od Košíc až po Skalicu - bola vždy súdržná. Isté ochladenie vzťahov vraj nastalo počas prerušenia NHL, keď jej hviezdy hrali proti sebe v slovenských kluboch. Trenčín vypadol so Slovanom v semifinále, Zvolen vo finále. Súhlasíte s názorom, že Slovan si v sezóne 2004/05 kúpil titul?

"Takto som to nikdy nestaval. Ale som presvedčený, že rozhodcovia vtedy nestíhali za kvalitou hráčov. Nás potiahli v rozhodujúcom siedmom zápase v Bratislave. Aj tak sme ho mali vyhrať a hotovo. Nepestujem pocit krivdy."

Atlanta vyniká vysokou úrovňou riadenia klubu, premysleným marketingom priamo pod strechou CNN. Medzi vlastníkmi je klan Turnerovcov. Dokáže sa hokej v konkurencii basketbalu a amerického futbalu presadiť. Ako sa môžu všetci dosýta uživiť?

"Veľa sa robí pre propagáciu. Myslím si, že basketbal je v meste väčší šport, aj keď je momentálne v kríze. Na hokej chodilo minulú sezónu oveľa viac ľudí, dôležité je, že nám stúpli návštevy v priemere o dvetisíc ľudí v porovnaní s predchádzajúcim rokom pred lock outom. Škoda, že sme neurobili play off. Hlavným problémom Atlanty bola obrana. Nezvládali sme situácie, keď sme viedli o gól, a potom sme stratili zápas."

Najnepríjemnejší brankár v NHL?

"Brodeur."

Obranca?

"Starý kamarát Zdeno Chára."

Marián (vľavo) a jeho o tri roky mladší brat Marcel. Obaja sú profesionálmi v kráľovskej hokejovej lige NHL. Marián hrá v Atlante, jeho osemnástka so znakom Thrashers sa predáva v kurze prvej hviezdy tímu. Marcel so zrkadlovým číslom 81 na drese Rangers nastupuje v Jágrovom tíme milionárov v New Yorku.

Mama Marika si na ich detstvo spomína takto: "V škole nevynikali, ale ani s nimi neboli problémy. Vyložene obľúbený predmet nemali, okrem telesnej výchovy. Maroš hrával aj futbal, potom ho pohltil hokej. Nikdy neboli svojím vystupovaním nápadní, vonkoncom nie výbojní. Ale ani utiahnutí, normálni trenčianski chalani."

Otec František ich na poslednom svetovom šampionáte v Rige koučoval v národnom tíme. "Trénerským okom sú podobní, i keď v systéme mávajú odlišné úlohy. Majú rýchle, kreatívne ruky. Korčuliarske slabiny žiadne, Marcel je v rohoch zdravo agresívny. Samozrejme, Marián viac ťaží zo skúseností, Marcelovi najviac chýba sebavedomie, ktoré príde počtom zápasov. Niekedy sa mi zdá, že by mohol hrať viac na seba, často hľadá spoluhráčov, aj keď si tým komplikuje situáciu," hovorí.