Pre starých rodičov bol symbolom moderného hudobníka saxofonista. Generácii rodičov sa zasa páčili gitaroví hrdinovia, ktorí stelesňovali rock. Deti sa zbláznili do depešáckych syntetizátorov. A vnukov podľa všetkého vzrušujú hudobníci, ktorí hrajú na čomsi, čo ani hudobným nástrojom nie je - na gramofónoch a mixážnom pulte. Dídžeji (DJi) sú dnes slávni a obdivovaní.

Mnohí mladí ľudia už nepotrebujú mať na pódiu kapelu so spevákom, gitaristami, bicími, basgitarou, klávesmi. Stačí jeden človek skláňajúci sa nad gramofónmi a mixpultom. Vlani v novembri prišlo na bratislavský koncert Holanďana DJa Tiesta šesťtisíc divákov a lístky sa vypredali rekordne rýchlo. Zajtra vystúpi v Bratislave slávny raper Jay-Z. Práve hip hop bol pre DJov prvý a najdôležitejší kanál, ktorým sa presadili. Tým ďalším bola elektronická tanečná hudba.

Čo je DJ?

DJ je skratka pre výraz disc jockey, ktorý sa viac-menej prestal používať. Pôvodní discjockeyi boli "púšťači" a komentátori platní - buď v rozhlase, alebo v podnikoch.

"Disc jockeyi patria k dôležitým a u širokého publika známym postavám modernej populárnej hudby, svoje komentáre často štylizujú ako expresívny herecký prejav," píše sa v Encyklopédii jazzu a modernej populárnej hudby z roku 1983. "Hlasovacie súťaže odborných aj fanúšikovských časopisov volia okrem obľúbených interpretov aj obľúbených disc jockeyov."

Náplň práce dídžeja sa medzitým podstatne zmenila. Predovšetkým - dídžeji prestali rozprávať a viac sa sústreďujú na hudbu.

Vnútiť ľuďom dobrú hudbu

"Na dídžejoch ma fascinovalo, ako sa dokážu s platňami hrať, ako ich vedia spájať," hovorí sedemnásťročný DJ na "štartovacej rampe", ktorý si hovorí Smokin' drummer. "Jedným z dôvodov, prečo som sa dal na dídžejovanie, bol aj ten, že som chcel prezentovať hudbu, ktorá je podľa mňa dobrá (jazz, funk, soul) a ,vnútiť' ju aj ľuďom okolo mňa a ľuďom, ktorí chodia na žúry."

Dídžeji, ktorí hrajú v kluboch z albumov, sa nazývajú selectori. Ani oni však nepracujú tak, že zahrajú skladbu, po nej ďalšiu a tak ďalej. Vytvárajú svojské kompaktné pásma - sety, pričom v prechodoch zmixúvajú dve skladby tak, že hrajú paralelne, niekedy aj dlhý čas, a vlastne vytvárajú nové dielo. Mimochodom, symbol DJa, dva gramofóny, nie je žiaden moderný vynález. Dvojicu gramofónov na neprerušený tok hudby prvýkrát použili v roku 1955.

DJi sú moderné ikony

Ľudia si vyberajú podľa "značky" dídžeja. Keď sa napríklad povie DJ Kinet, zasvätení vedia, že pôjde o príjemný klubový nu jazz. Kinet začal s DJingom neskoro, mal skoro tridsať rokov. Veľa hudby, ktorú mal rád, vychádzalo iba na vinylových platniach, a keď mal platní veľa, povedal si, že je škoda nič s nimi nerobiť.

"Byť DJom znamená dve veci," hovorí. "Vybrať vhodnú hudbu a zmixovať ju dokopy. DJ musí dokonale poznať skladby, s ktorými pracuje, aby sa nestalo napríklad to, že sa v jednom momente ozvú dve speváčky. Ak sa rešpektuje štruktúra nahrávok, má DJský set správny tok. Najpodstatnejšie je hrať dobré skladby a dať ich citlivo dokopy. Technicky skvele zmixované, ale nudné veci nikoho neoslovia."

Čo je dôvodom úspešnosti DJov? "Každá doba potrebuje svoje ikony," hovorí Kinet, ktorý sa živí ako ekonomický novinár a je spolumajiteľom trendového klubu. "Boli časy, keď všetci vedeli, čo nové vydal Miles Davis a chodili na neho. Teraz sa chodí na DJov. Podľa mňa DJi kedysi začali z ekonomických dôvodov. Dokázali v podniku hrať aj šesť hodín a boli lacnejší ako kapela. Títo ľudia, spočiatku vlastne z núdze cnosť, sa stali známejší a rástla aj ich cena. Dnes je to tak, že každý lepší DJ má svoj fan klub a ľudia na neho chodia."

Gramofóny sú aj hudobný nástroj

DJi nemusia byť iba "púšťači" - selectori. Mnohí získali virtuozitu v používaní gramofónov ako hudobných nástrojov. V 80. rokoch vymysleli dídžeji Grandmaster Flash a Grand Wizard Theodore techniku scratchingu, teda muzikálneho "škrabania" vinylovými platňami priamo na gramofónoch. Znie to ako perkusívny nástroj, ale dajú sa robiť aj rôzne zaujímavé melodické fígle. DJi sa stali regulérnymi členmi popových a dokonca aj moderných jazzových skupín.

"V Amerike sa učí DJing na hudobných univerzitách, je to rešpektované umenie," hovorí úspešný slovenský DJ a producent Viktor Hazard. "Chce to veľmi veľa cviku. Napríklad ja som hral desať rokov na klavíri a sedem rokov na gramofónoch, a je to úplne rovnocenné - chce to veľa, veľa cvičenia. Špičkoví DJi vedia vybubnovať akýkoľvek rytmus, videl som session, kde hral džezový bubeník a dídžej. Džezmen niečo zahral a DJ to presne zopakoval."

Podľa Viktora Hazarda sú dve základné dídžejské techniky. Jedna je scratchovanie a druhá mixovanie, teda práca s dvoma platňami - z dvoch zdrojov sa vytvorí nový.

Prečo vinyly?

Vinylové platne dnes už väčšinou nahradili cédečká. S dvoma výnimkami - na vinyly nedajú dopustiť audiofili - milovníci najkvalitnejšieho zvuku, pretože platňa má oveľa mäkší, prirodzenejší zvuk ako digitálny záznam na CD. A po druhé, platne používajú DJi. Viktor Hazard tiež miluje ich zvuk a hovorí, že je nenahraditeľný. Obľuba vinylových platní má aj iné dôvody.

"Na platni sa dá vizuálne orientovať, čo je na cédečku nemožné, preto sa s nimi lepšie mixuje," dopĺňa Kinet. "Nevýhodou však je, že treba vláčiť desiatky kíl platní."

Alternatívou sú digitálne technológie. Dídžejský CD prehrávač je iný ako bežný, umožňuje scratchovanie, jemnú reguláciu rýchlosti a podobne. Najnovšou vymoženosťou je systém, ktorý využíva špeciálne platne na úplne reálnych gramofónoch, ale hudba ide z notebooku.

Vinylové platne sú drahé, veľké a kto chce byť v trende, musí ich nakupovať pravidelne. "Digitálne technológie šetria priestor, mám však rád vinyly. Mám ich doma asi dvetisíc. Vinyly sú život. Sú v uliciach, obchodoch, ľudia chodia, kupujú ich, stretávajú sa. Internet a sťahovanie empétrojok - to je samota," hovorí Viktor Hazard.

Pouličné bitky

Hoci hudba nie je šport, dídžejské súťaže sú obľúbené. Viktor Hazard hovorí, že to vychádza z podstaty hiphopovej kultúry, ktorá sa spája s DJingom.

"Hip hop pochádza z ulice, ku ktorej patria bitky a súboje o to, kto je lepší."

To pripomína inú hudbu v inej dobe. Aj v uliciach New Orleansu sa začiatkom minulého storočia odohrávali súboje trubkárov, kto zahrá rýchlejšie a vyššie. "To je jasné, hip hop je regulérne pokračovanie bluesu a jazzu, nadväzuje na ne a často využíva rovnaké zvuky," hovorí Viktor.

Slovenský DJ

Slovenský dídžejing má svoje špecifiká a je na pomerne vysokej úrovni. "Keď táto vlna začala asi pred desiatimi rokmi fungovať, bola aktuálna pomerne drsná elektronika - a to je hudba, ktorá sa vytvára na scéne," hovorí Kinet. "Preto tu vznikla prirodzená požiadavka, že ak niekto hrá z platní, musí ich kreatívne mixovať. Stalo sa, že sme pozvali na Slovensko významných ľudí - producentov a remixérov, ktorí pôsobia aj ako DJi. Reakcia divákov však nebola veľmi pozitívna, lebo málo mixovali. V podstate len hrali peknú hudbu, nijako s ňou však nepracovali. To našim ľuďom nestačí."

Máte doma budúceho DJa?

Ak vaše dieťa dranká na Vianoce gramofóny, pripravte sa na to, že robiť dídžeja nie je lacné ani jednoduché. Základná investícia - špeciálne dídžejské gramofóny a mixpult - vyjde na päťdesiat až šesťdesiattisíc, k tomu treba pridať ozvučovaciu aparatúru. Vinylové platne sú tiež riadne drahé, treba ich kupovať pravidelne a navyše u nás nie je sieť špecializovaných obchodov.

Keď niekto hrá na nástroji, mal by mať hudobný sluch. Dídžej by mal mať cit pre rytmus. Základná jednotka rytmu je BPM - beats per minutes, údery za minútu. Hip hop väčšinou pracuje s rytmami okolo 90 BPM.

"Väčšinou viem dosť presne, v akom tempe je skladba," hovorí Viktor Hazard. Odhadujem to s presnosťou na 2 - 3 BPM." Nejde však len o odhad tempa, ale aj o štruktúru rytmu - aby skladby pri mixovaní "sadli".

Ak niekto začne hrať po kluboch, musí sa pripraviť aj na ďalšie problémy. "Nie je to jednoduchý životný štýl - hrávame od neskorého večera do skorých ranných hodín," hovorí Kinet. "Ja to robím popri zamestnaní, viac-menej ako hobby. Ale ak chce byť u nás človek DJom na plný úväzok, musí hrať veľmi často, aby sa uživil. Možno je to nejaký slovenský predsudok, u nás nie sme ochotní za dídžejov platiť. Inak, hovoril som so známym kanadským DJom Johnom Kongom a ten mi povedal, že si už nevie vychutnať žiaden žúr so svojimi kamarátmi, lebo mu to pripomína robotu."

Pokiaľ váš potomok vydrží a vaša peňaženka to znesie, nemusí sa mu vodiť zle. Špičkoví DJi zarábajú rádovo oveľa viac ako hudobníci a z niektorých sa stanú aj uznávaní producenti. V takomto prípade je však výhodné vedieť hrať na hudobnom nástroji, takže saxofóny, gitary a klavíry pre istotu ešte nepredávajte.