Päť mesiacov v Himalájach. Taký bol plán projektu Himalájsky triptych. Cieľom bol výstup na vrcholy troch himalájskych osemtisícoviek. Vymyslela si to partia troch Petrov - horolezcov: Poliaci Pustelnik a Morawski a Slovák PETER HÁMOR. Ich sen sa splnil.

V rámci aklimatizácie vystúpili najprv z tibetskej strany bežnou trasou prvovýstupcov na vrchol Cho Oyu, potom sa pustili do alpského výstupu východným hrebeňom na Annapurnu a celý projekt ukončili alpským výstupom klasickou cestou na karakoramský Broad Peak. Peter Hámor stál na všetkých troch vrcholoch, na Annapurne a na Broad Peaku dokonca ako prvý Slovák.

Projekt Himalájsky triptych zlákal Petra Hámora hneď na prvý pohľad. Veď boli v ňom tri veľké ciele. "A čím viac cieľov, tým väčšia motivácia," hovorí Peter Hámor.

Prvým v poradí bol vrchol Cho Oyu (8201 metrov). Technicky nenáročný, ale dostatočne vysoký kopec ideálne vyhovoval na aklimatizáciu.

"Strávili sme tam presne toľko času, koľko sme potrebovali, aby sme sa dobre pripravili na ďalšie kopce. Keby nebolo Cho Oyu, nebolo by ani Annapurny. Túra to síce bola aklimatizačná, ale kopec excelentný," spomína Peter Hámor.

Na Cho Oyu si horolezci užili aj chlad, vietor, klasické himalájske vrtochy počasia, razenie stopy v čerstvom snehu, ale aj krásu samoty.

Po tejto kvalitnej "rozcvičke" sa presunuli pod Annapurnu. Na jej vrchole stál Peter Hámor necelý mesiac po Cho Oyu.

Na dne síl

Traja Petrovia, vtedy ešte aj s Kanaďanom Donom Bowiem, vedeli, že druhá

časť projektu bude úplne iná. Takmer osemkilometrový východný hrebeň Annapurny ich zlákal z viacerých dôvodov. Napriek pomerne vysokej miere objektívneho nebezpečenstva, nevyhnutnosti zostať dlhý čas vo veľkých výškach a dosť ťažkým lezeckým úsekom v 8000-metrovej výške sa im táto cesta zdala byť tou pravou. Ako prví sa totiž rozhodli, že ju prejdú alpsky.

"Pre ľahký alpský štýl, teda výstup bez budovania predzásobených postupových táborov, je najideálnejšia. Sever je stále ohrozovaný lavínami, juh je zase veľmi strmý," hovorí Peter Hámor.

Ešte dnes sa usmieva pri slovnom spojení "ľahký alpský štýl". "Je to zvláštny paradox, ale nič ťažšie ako ľahký alpský štýl som ešte nezažil. Veď je to doslova boj s batohom, naloženým na maximum, človek si na chrbte nesie všetko na lezenie a bivakovanie na viac dní."

Napokon sa Petrovi Hámorovi ako jedinému členovi výpravy podarilo stáť na vrchole Annapurny. Pritom sa však pozrel na dno svojich síl. Nekonečné lavírovanie medzi trhlinami v rozoklanom ľadovci sa skončilo až na hrebeni. Tam zase prišli prekvapujúce lezecké úseky, ktoré sa dali len ťažko zabezpečiť. Hľadanie cesty po hrebeni, výstup na východný vrchol, zostup dole, výstup na centrálny vrchol, opäť nižšie a už len hlavný vrchol, zostup z neho, nočný bivak a všetko znovu, len v opačnom slede. A sám. Na východnom vrchole ešte stáli všetci spolu, Hámor ako najrýchlejší z partie sa vybral hľadať cestu ďalej. Kolegovia ho však už nenasledovali. Ich tibetský spolulezec Lo Tse bol paralyzovaný snežnou slepotou, Poliaci sa rozhodli vrátiť sa s ním.

"Vedomie toho, že som sám, prišlo až omnoho neskôr, dlho som si myslel, že chlapci budú len meškať, ale že stále postupujú. Až na hlavnom vrchole som pochopil, že bivakovať budem sám," spomína Peter Hámor.

Noc s preludmi

Noc po úspešnom výstupe prečkal v snehovom záhrabe v sedle pod hlavným vrcholom Annapurny. Veľa toho nenaspal, ale už si uvedomoval príznaky výšky. Prvý raz počas jeho dvadsaťročného behania po kopcoch pocítil, že odkysličený mozog prináša aj rôzne vízie, halucinácie a preludy. V tej chvíli neuvažoval o tom, že je to niečo neobvyklé.

"Keď som o podobných prejavoch čítal v literatúre, veľmi som tomu neveril. Mal som pocit, akoby autori chceli ozvláštniť svoj príbeh z hôr, prípadne som to pripisoval účinkom liekov. Teraz som si to sám prežil. Pripísal som to odkysličenému mozgu a hladu. Na Annapurne som zistil, že keď som hladný, som nielen veľmi nervózny, ale mám aj halucinácie," so smiechom komentuje svoje nezvyčajné zážitky Peter Hámor.

Zostup z hrebeňa bol poznamenaný únavou, dlhodobým pobytom vo výške okolo osemtisíc metrov a hladom.

Najťažšia cesta

Po jedenástich dňoch sa všetci šťastne vrátili do základného tábora. Zničení, unavení, ale už plní očakávania, čo im prinesie tretia časť triptychu.

"Annapurna bola pre mňa krokom do inej úrovne himalájskeho horolezectva. Je to zatiaľ najťažšia cesta, akú som kedy liezol, a zostup bol na hrane toho, čo som schopný ešte prejsť. Teraz už viem trochu lepšie posúdiť, čo si môžem na iných kopcoch dovoliť bez toho, aby som riskoval život," zhodnotil svoje pôsobenie na desiatej najvyššej hore sveta slovenský horolezec.

Vrchol ako odmena

Aj tretia kapitola himalájskej trilógie bola pre troch horolezcov úspešná. Za cieľ si vybrali 8047 m vysoký Broad Peak. Pôvodne si vymysleli, že sa na jeho klasickej výstupovej ceste nanovo aklimatizujú a vzápätí sa pustia do prvovýstupu alpským štýlom neprebádanou cestou severovýchodným pilierom. Napokon z toho zišlo a všetci traja vystúpili na vrchol v rámci aklimatizácie alpsky "normálkou". Zo základného tábora až na vrchol im to aj s dňom oddychu trvalo štyri dni. "Prvovýstupu sme sa vzdali, podmienky na vyhliadnutej trase neboli ideálne a svoje zohrala aj psychická únava. Po tom, čo Piotr Morawski zachraňoval nevládneho rakúskeho horolezca a my s Pustelnikom sme sa na hrebeni medzi Rocky summit a hlavným vrcholom museli postarať o mŕtve telo šéfa rakúskej expedície, sme už nemali veľa chuti pokračovať. Na pohode to nepridá. Aj preto mám pocit, že Broad Peak nám zobral najviac psychických síl," hovorí Peter Hámor.

Sám Broad Peak sa mu však páčil, hovorí, že oproti Annapurne to bola doslova rekreácia. "Na tomto kopci je veľmi málo objektívneho nebezpečenstva a ak človek neurobí fatálnu chybu, nemal by mať problémy. Po tom, čo sme prežili na Annapurne, bol Broad Peak naozaj ako za odmenu."

Ani za takmer päť mesiacov v Himalájach sa však Peter Hámor vysokých kopcov nepresýtil. S poľskými spolulezcami už plánujú ďalší projekt, úvahy smerujú k hrebeňu Gasherbrumov. "Začínajú sa mi páčiť projekty, ktoré nemajú iba jeden cieľ. A s takouto vynikajúcou partiou ľudí som do toho ochotný ísť kedykoľvek. Teraz si však chcem užiť trochu normálneho života."