BRATISLAVA - Ľudia na Slovensku čoraz menej veria zahraničnej politike Spojených štátov. Schvaľuje ju len 23 percent obyvateľov, čo je o 12 percent menej než vlani. Podobný trend je aj v iných európskych krajinách.

Vyplýva to z prieskumu Transatlantické trendy, ktorý zverejnila americká nadácia German Marshal Fund.

Veľká časť obyvateľov Slovenska pochybuje, že svet potrebuje vedúcu úlohu Spojených štátov. Za žiaducu ju považuje len 19 percent, čo je o 14 menej ako minulý rok. Zo sledovaných krajín sú skeptickejší len Španieli a Turci.

Podpora vedúceho postavenia USA sa v Európe celkovo znižuje. V dvanástich sledovaných krajinách sa znížila z viac ako 60 percent na 37 percent. Počet tých, čo neschvaľujú politiku prezidenta Georgea Busha, stúpol z polovice na tri štvrtiny.

"Prieskum sa robil v čase predvolebnej kampane, v ktorej popri požiadavke stiahnutia našej jednotky z Iraku zaznievali aj výroky kritizujúce politiku USA, respektíve 'proamerickú' politiku Dzurindovej vlády," píšu v hodnotení slovenskej časti výsledkov sociologička Oľga Gyárfášová z Inštitútu pre verejné otázky a šéf slovenskej pobočky nadácie Pavol Demeš.

Minuloročné zvýšenie podpory pre Bushovu politiku môže podľa nich súvisieť s jeho návštevou v Bratislave vo februári 2005 a s "doznievaním integračnej eufórie".

O údajne prílišnom proamerikanizme pravice sa v kampani vyjadroval Smer aj SNS. Ficova strana vo volebnom programe zdôrazňovala potrebu rozvíjania vzťahov "na západ a rovnako i smerom na východ, sever a juh".

Analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Ivo Samson vidí za poklesom dôvery v USA hlavne udalosti v Iraku a obavy z terorizmu. Po invázii sa podľa neho mnohým Európanom i Slovákom zdá, že Spojené štáty nedokážu konflikt vyriešiť napriek tomu, že sú superveľmocou. "USA sú vnímané ako slabá veľmoc, ktorá provokuje. Existuje tu istá psychóza vojny a konfliktu medzi terorizmom a západným svetom." USA si podľa Samsona mnoho ľudí identifikuje s vlastným ohrozením, čo je však "egoistický pohľad" svedčiaci o tom, že sa radoví Európania pozerajú predovšetkým na vlastnú bezpečnosť.

Dôvera v Bushovu zahraničnú politiku klesá aj v samotnej Amerike. V súčasnosti dosahuje najnižšiu hodnotu od 11. septembra 2001 - verí jej len 40 percent Američanov.

Viac pozitívne ako negatívne vnímajú vedúce postavenie USA len v Holandsku, Rumunsku a Veľkej Británii.

Podľa prieskumu na Slovensku mierne klesla aj podpora pre NATO. Momentálne je 45 percent a 35 percent ľudí si myslí, že alianciu už nepotrebujeme. Spomedzi sledovaných krajín je za nami už len Turecko.

Celkovo sa v Európe za štyri roky znížila podpora NATO zo 69 na 55 percent.

Optimistami sme viac v otázke ďalšieho rozširovania Európskej únie. S názorom, že rozšírenie prispeje k dôležitejšej úlohe únie vo svete, súhlasí 73 percent obyvateľov Slovenska. Naopak, spomedzi sledovanej dvanástky sme krajinou, ktorá najmenej podporuje ustanovenie spoločného "unijného" ministra zahraničných vecí.

(knm)