Esther Shilo z Izraela.
FOTO – VIERA KAMENICKÁ
Prvá zmienka o umeleckom strihaní papiera pochádza z roku 1345. Podľa nej vyhlásil rabín Shem Tov ben Yitzhak ben Ardutiel vojnu „nožničiek proti peru“ ako ohlas na časté zamŕzanie atramentu počas zimných nocí. Židia poznali umelecké strihanie už skôr, oboznámili sa s ním na cestách do moslimských krajín.
Tvorbou umeleckých výtvorov technikou strihania papiera sa zaoberali hlavne muži. Strihané spracovanie Desatora umiestňovali na stenách domov a synagóg. Mizrach (v preklade východ – označenie smeru, ktorým sa má veriaci otočiť pri modlitbe) predstavuje dekoratívne spracovanie témy. Diela sa vystavujú smerom k mestu Jeruzalem. Mizrach môže byť aj vyšívaný alebo tlačený.
Šiviti je zase úvodné slovo hebrejského žalmu „Hospodina pred seba neustále si staviam“. Okrem žalmu sú na šiviti tiež sedemramenné svietniky (menory), do ktorých sú vpisované mystické texty alebo Božie mená. Staršie šiviti sú na pergamene, mladšie na papieri.
Pri technike umeleckého spracovania papiera strihaním sa prekladá list papiera na polovicu a nakreslí sa motív na hranu preloženého papiera. Vzor sa vystrihuje a po otvorení vzniká symetrický obrázok.
Tradíciu narušila v Európe 2. svetová vojna, emigrácia a holokaust, ale k zániku nedošlo. Jedným z dôkazov je aj bratislavská výstava Esther Shilo.
Autor: ROBERT HOZA (Autor je publicista)
