a 1968 aj manželke: „Som si istý, že pre túto chvíľu som žil 60 rokov. Cítim taký vnútorný pokoj.“ O niekoľko hodín sa úradník a bývalý učiteľ upálil pred asi 100-tisíc ľuďmi. O niekoľko dní zomrel.
Siwiec vyštudoval filozofiu na univerzite v Ľvove. Koncom 30. rokov sa presťahoval do Przemyśla, kde pracoval na daňovom úrade. „Bol mlčanlivý, keď sa už ozval, tak presne,“ spomínala jeho žena Maria v historickom časopise Karta. Keď po 2. svetovej vojne získali moc komunisti, odmietol ponuku vyučovať na škole dejepis - nechcel hovoriť mladým nepravdivé veci. Dlho pracoval ako účtovník.
Siwiec bol na osudový krok dobre pripravený. Predtým, ako sa podpálil, rozhádzal okolo seba letáky. Kričal „protestujem“ a nechcel sa nechať uhasiť. Štátna bezpečnosť svedkov neskôr presviedčala, že bol duševne chorý, alebo to bol opilec, na ktorom sa náhodne zapálil lieh.
Zo začiatku toto gesto málokto spájal s okupáciou Československa. O samovražde a jej dôvodoch sa verejnosť dozvedela z vysielania rádia Slobodná Európa až na jar v roku 1969. Vedúci poľského vysielania Jan Nowak-Jeziorański spomína, že takáto správa sa im zo začiatku zdala neuveriteľná. V roku 2001 gesto Ryszarda Siwieca ocenil prezident Českej republiky Václav Havel. Udelil mu Rad T. G. Masaryka. Pred tromi rokmi vyznamenanie in memoriam priznal Siwiecovi aj Aleksander Kwaśniewski. Vdova ho však z rúk tohto poľského prezidenta odmietla prevziať . „Siwiec, podobne ako Palach neboli schopní zmeniť tok udalostí. No jeho čin má veľkú morálnu silu a symbolický význam,“ povedal pre SME Łukasz Kamiński z poľského Ústavu národnej pamäti.
Slovenské vyznamenanie
Slovenská republika včera ocenila Ryszarda Siwieca, Poliaka, ktorý sa v septembri 1968 upálil na protest proti okupácii Československa vojskami Varšavskej zmluvy. Veľvyslanec František Ružička odovzdal pozostalým Rad bieleho dvojkríža. „Protestujme proti podielu našej armády na obsadení Československa, čo je v rozpore s našou národnou cťou,“ odkázal Siwiec v testamente. Ako miesto protestu si zvolil štadión vo Varšave. Dnes je tam tabuľa pripomínajúca jeho hrdinské gesto. (grab)
