Drahá ropa už začala zvyšovať i ostatné ceny, takže medziročne rast jadrovej inflácie bez započítania cien energií v eurozóne dosiahol desaťročné maximum, oznámil včera štatistický úrad únie Eurostat.
V dvanástich krajinách eurozóny sa ceny výrobcov oproti predošlému mesiacu zvýšili o 0,6 percenta po júnovom tempe 0,3 percenta. Medziročná miera rastu sa podľa očakávania zvýšila na 5,9 z predchádzajúcich 5,8 percenta. V celej únii zostala medziročná inflácia výrobných cien na úrovni 6,4 percenta.
V júni opäť výrazne rástli ceny ropných produktov, svetové ceny ropy sa dostali na nové rekordy nad 78 dolárov za barel. Dnes sa cena ropy stabilizovala okolo 70 dolárov za barel.
Znepokojenie však u ekonómov vyvoláva rast ostatných cien, ktorý je znakom širšieho rastu inflačných tlakov. Medziročná inflácia cien bez cien energie vzrástla na 3,4 percenta z júnových 3 percent a bola najvyššia od novembra 1995.
„Práve takéto čísla stoja za trendom sprísňovania menovej politiky Európskej centrálnej banky,“ povedal ekonóm BNP Paribas Dominic Bryant.
Centrálna banka nechala minulý týždeň úrokové sadzby bez zmeny, dala však najavo, že na budúcom zasadaní začiatkom októbra ich z terajších troch percent znova zvýši. Predpovedala, že hospodársky rast v eurozóne sa zrýchli a inflácia porastie.
„Údaje o výrobných cenách udržia v centrálnej banke obavy z toho, že trvale vysoké ceny energií sa premietajú do celej ekonomiky a budú i naďalej značným rizikom pre strednodobý výhľad inflácie,“ povedal hlavný európsky ekonóm firmy Global Insigh Howard Archer.
Najvyšší medziročný rast výrobných cien v únii mali Luxembursko, Holandsko a Slovensko - od 14 do 9 percent. Najnižší rast bol v Írsku (1,4 percenta), a potom v Česku, kde ročná miera výrobnej inflácie stúpla z júnových 1,9 na 2,4 percenta.
