Maroš Hečko je od minulého roka otcom festivalu krátkometrážnych filmov Azyl.
FOTO – JURAJ CHLPÍK
Dnes vyjde v SME DVD Azyl. Na čo sa na ňom najviactešíte?
„Som zvedavý na reakcie ľudí.“
Mohol by byť Azyl taký úspešný pred digitalizáciou? Respektíve bol by Azyl, keby sa nestali digitálna kamera a počítač také dostupné?
„Filmový festival Azyl je internetový projekt, funguje celý rok vo virtuálnom prostredí, len úvod a záver sme preniesli do reality. Otvárame ho na začiatku marca audiovizuálnym pásmom s filmami, literatúrou a hudobnými koncertmi a finále je začiatkom decembra na Medzinárodnom filmovom festivale Bratislava, kde vyhlasujeme výsledky a odovzdávame ceny. Bez digitálnych technológií by určite nemohol existovať, keďže sa snažíme oslovovať aj amatérov.“
Koľko filmov sa prihlásilo do Azylu v nultom ročníku a koľko tento rok?
„Minulý rok prišlo 173 filmov zo 14 krajín, na tento ročník o 41 viac, ale iba z 12 krajín. Pribudlo 100 nových režisérov a zaujímavý štatistický údaj je, že tentoraz sa prihlásili filmy aj z Turecka a Albánska.“
Čím si vysvetľujete nárast?
„Neviem, snáď dobrá práca festivalového tímu, rastúci záujem o film na Slovensku, podpora denníka SME, aj to, že sme spoločne realizovali ďalšiu súťaž, Reklamu na život: SME ľudia. Televízni diváci ich mohli vidieť netradične v rámci reklamných blokov. Spustilil sme tiež anketu TOP 100 SK.“
Vyskytli sa nové fenomény v novom ročníku?
„Moje očakávania prekročila päťminútová sekcia. Vysokú latku postavili najmä režiséri z VŠMU, FAMU a francúzskych filmových škôl. Oproti minulému roku prišlo menej nápaditých a hravých amatérskych snímok.“
Nepozerali sa na vás ako na čudáka, keď ste si vymysleli jednu zo súťažných kategórií 1 minúta?
„Minutáž sekcií sme prispôsobili internetu, aby ľudia nemuseli dlho čakať pri naťahovaní filmov. Minútový formát nie je nič nové. Má blízko k reklame, čo sa snažíme využiť v koncepcii minútových reklám.“
Nepripravuje Azyl skôr filmárov nareklamy, keďže sa učia myslieť skratkovito?
„Určite nie. Krátky film je prípravou na celovečerný projekt. Na Azyl sa hlásia aj režiséri, ktorí zostanú pri krátkom filme len preto, aby si zachovali nezávislosť a slobodu a isté percento sa prepracuje až k dlhometrážnej tvorbe.“
Na Azyle na MFF Bratislava ste mali aj hostí z jedného z najväčších festivalov minútových filmov na svete - holandského theoneminutes.org. Spolupracujete?
„Áno, od úplného začiatku. Našli nás na internete, prišli sa pozrieť a porozprávať, videli ročník 2005 a po ich návšteve sa spolupráca ešte prehĺbila. Tento rok sme otvorili komunikáciu so Švajčiarmi, chorvátskym One Take (festival filmov na jeden záber) a s Talianmi.“
Oneminutes organizuje aj súťaž filmov nahraných mobilmi. Uvažujete, že festival Azyl sa vydá aj týmto smerom?
„Tento trend k nám zatiaľ nedorazil. Pravidelne dostávame z Holandska výberovky na DVD, ale nevidel som veľa nápadov, ktoré by ma zaujali. Na takej malej ploche je to ťažké a ja som skôr milovníkom epického rozprávania.“
Čo je na tejto záplave momentiek zaujímavé?
„Schopnosť vyrovnať sa s takým silným obmedzením, hľadanie perličiek v banalite dňa, cit pre daný okamih.“
Na Azyle sú filmy od ľudí rôznych vekových kategórií. Vidíte rozdiel v tvorbe na základe veku?
„Určite. Prihlásili sa režiséri od 6 do 55 rokov. To je vizitka tohto festivalu. Je to spektrum názorov.“
Nepodporuje Azyl súčasný trend, aby sme namiesto návštev kín surfovali po internete?
„Nie. Mysleli sme na obidve skupiny ľudí - na tých, ktorí dávajú prednosť filmovej sále, aj na tých, ktorí nemajú veľa času a internetový festival je pre nich rozptýlením, zónou na iné myšlienky. Napríklad, keď nemôžu spávať a pustia si v noci päťminútový Gazda a zoofil, uvoľní ich to. Veľkým pozitívom našej koncepcie je, že Azyl je virtuálny priestor s reálnymi ľuďmi a virtualitu ohraničujeme práve premietaním v kine na začiatku a na konci festivalu.“
Čo uprednostňujete vy?
„Mne vyhovuje pozerať krátke digitálne filmy na internete a projekty nakrútené na filmový materiál, ktoré pracujú s filmovým jazykom, v kine. Často sa stáva, že film strihaný pre veľké plátno nefunguje na internete a naopak.“
