Alina Fernández Revuelta, jediná dcéra Fidela Castra, sa narodila v roku 1956. Na rozdiel od svojich šiestich bratov je tvrdým kritikom svojho otca. Od roku 1993 žije v americkom exile.
FOTO – TASR/AP
Zo začiatku pôsobila Alina Fernándezová, jediná (oficiálne známa) dcéra Fidela Castra, neprístupne a placho. Jej zjavne unavená tvár však kontrastovala so športovou figúrou, ktorú si udržiava aj vo svojich 50 rokoch. V týchto dňoch okrem iného spolupracuje s americkou televíznou stanicou CNN, je akýmsi analytikom súčasnej situácie na Kube. V rozhovore pre SME a LIDOVÉ NOVINY sa rozhovorila najmä o Fidelovi Castrovi, mužovi, ktorého ani raz počas rozpávania nenazvala otcom.
Nie je to pre vás asi príjemné, najmäteraz, keď to s vaším otcom nevyzerá dobre, počúvať, aký zlý je to človek. Alebo už ste si za tie roky zvykli?
„Na to si asi nikdy nezvyknem. Spôsobil bolesť a utrpenie strašne veľa ľuďom a ja som pritom jeho vlastná krv.“
Bojujete sama so sebou s pocitom, že ste jeho dcéra?
„Takto o tom vôbec neuvažujem. Už pomerne dlho žijem v exile ako Kubánka, ktorá nesúhlasila s politikou vlády svojej krajiny. Viete, keď nie ste s nimi, keď s nimi nesúhlasíte, stanete sa ich veľkými nepriateľmi. Cítim sa teda celkom jednoznačne viac ako trpiaca Kubánka než dcéra Fiela Castra.“
Nebudete však nakoniec chcieť byť pri jeho smrteľnej posteli, aby ste s ním naposledy v živote prehovorila?
„Myslím, že nie som jednou z tých ľudí, ktorí po smrti zlého človeka hovoria, aký dobrý a milý nebožtík vlastne v skutočnosti bol. Neuznávam reči: o mŕtvych len dobre. Fidel Castro už pre mňa dávno zomrel.“
Ako sa o jeho smrti dozviete, z rodinného kruhu alebo z médií?
„Zrejme z médií, rodina som mnou vôbec nekomunikuje.“
Ako je možné, že všetkých šesť vašich bratov zostáva na Kube a Fidela Castra podporuje?
„Na to sa musíte opýtať ich. Nemám najmenšie poňatie. Je však pravda, že z tejto našej rodiny som sa Fidelovi Castrovi postavila iba ja.“
Traduje sa, že ste z Kuby utiekli v preoblečení za španielsku turistku...
„Áno, to je pravda. Bolo to v roku 1993. Musela som zo svojej vlastnej krajiny utiecť v preoblečení za niekoho úplne iného, inak by som sa von nedostala. Viete, Kuba v tom čase prežívala veľkú hospodársku krízu spojenú s rozpadom Sovietskeho zväzu. Nemala som prácu, stále nám vypínali elektrinu, odstrihávali telefón, zrútila sa hromadná doprava, pretože nebola nafta.
Začala som so svojou vtedy 16-ročnou dcérou zostávať doma bez toho, aby som jej mohla ponúknuť perspektívu. Na Kube v tom čase nebolo vôbec nič. Navyše ma neustále sledovali agenti štátnej bezpečnosti a vyhrážali sa mi obťažovaním.“
Niektorí kubánski disidenti, zdá sa, agentom neutečú ani vexile. Básnika a spisovateľa Raúla Riveru napríklad nedávno v Madride napadli castristi, keď prednášal o kubánskom režime.
„Tým som si prešla aj ja. Aj mňa rovnako ako Raúla tu (v Miami, pozn. red.) prenasledovali, zastrašovali a nakoniec aj napadli. Scenár je vždy rovnaký. Chcú vás čo najviac vystrašiť a ponížiť, zlomiť. Mimochodom, prekvapilo by vás, koľkých má aj tu v USA Fidel Castro priateľov a sympatizantov.“
Ako môže Fidel Castro ako váš otec dopustiť, aby vás napadli jeho ľudia?
„To sa musíte opýtať jeho. Viete, Fidel na Kube vytvoril systém, ktorý sa snaží eliminovať každého, kto by mu mohol poškodiť. Na druhej strane sa domnievam, že aj keď dáva rozkazy, pri niektorých represiách nepozná detaily.“
Fidela pozná väčšina ľudí len z verejných vystúpení. Aký je v súkromí,môžete povedať, čo je to za človeka?
„To je ťažké. V exile žijem už 13 rokov, navyše v posledných rokoch som na Kube bola súčasťou disentu a s Fidelom Castrom som už vtedy prerušila všetky kontakty. Nikdy som s ním ani nežila v tradičnom rodinnom kruhu. Doma sa nezdržiaval.
Myslím si však, že vie byť nežný, má zmysel pre humor a dokáže hovoriť o mnohých veciach veľmi múdro, s veľkým zaujatím. Keď však príde na politiku, zmení sa na zviera.“
Viete, že Československo tiež žilo v komunistickej diktatúre. Kuba bola pre nás socialistickým bratom. Po zamatovej revolúcii sa verejnosť začala dozvedať aj zlé veci o Castrovom režime. Napríklad o kampani verejného odsúdenia. (Dav Kubáncov sa zhromaždí pred domom „kontrarevolucionára“, vyhráža sa mu, nadáva a jeho dom zasypáva odpadkami a výkalmi, pozn. red.) Kde sa tieto kampane zobrali?
„Veľmi dobre viem, že aj vy ste žili v komunizme a museli prejsť podobným utrpením. A som rada, že ste dnes už slobodní. K tým kampaniam. Myslím si, že majú vzor v pogromoch, ktoré sa páchali proti Židom. Ukazuje to na veľkú frustráciu a nenávisť niektorých Kubáncov. Tieto kampane viac–menej organizuje režim v spolupráci s ideologickou políciou. Je to kolektívne riadená zúrivosť proti jednotlivcom. Jedna z najkrutejších tvárí súčasného kubánskeho režimu.“
Myslíte si, že na Kube prežije castrizmus aj po Fidelovej smrti?
„Verím, že „fidelizmo“ je systém vlády, ktorá bola a je celkom spojená s jednou osobou. Myslím, že bez nej bude režim bojovať o prežitie.
V každom prípade sme svedkami celkom očividného odovzdávania moci medzi dvoma bratmi. Tento vojenský režim nepristúpi na žiadnu zmenu. S Raúlom Castrom ako novým vodcom, však je šanca na to, že sa Kuba viac otvorí ekonomicky, politicky to vylučujem.“
Väčšina Kubáncov tu v Miami tvrdí, že okolo Raúla sa netvorila taká mytologická povesť ako okolo Fidela a nemá medzi Kubáncami taký rešpekt.
„Samozrejme, keď príde na otázku charizmy, nemá Raúl v porovnaní so svojím starším bratom šancu. Raúl bol vždy sivou eminenciou kubánskeho režimu. Od roku 1959 stojí na čele všetkých ozbrojených zložiek krajiny, ktoré sám vytvoril.
Nemôže sa teda nijako podceňovať. Nemyslím si, že by bol menej inteligentný, menej brutálny, že by z neho nemal ísť tiež strach. Obaja majú rovnaké gény, sú predsa súčasťou jednej rodiny.“
Medzi Kubáncami sa tiež hovorí, že Raúl je oveľa horší ako Fidel. Že je schopný akúkoľvek revoltu tvrdo a nemilosrdne potlačiť.
„Diplomaticky povedané, nemyslím si, že by bol jeden alebo druhý lepší.“
Má teda Kuba nádej na slobodu a demokraciu?
„Nádej umiera posledná.“
A ako je to s vaším prípadným návratom na Kubu? Nedávno som vás počul rozprávať, že po zrútení Castrovho režimu zrejme nebudete v prvom lietadle, ale neskoršie sa možno na ostrov vrátite.
„Ja neviem. Je to pre mňa miesto, kde som si dosť vytrpela. Problém je tiež v tom, že ani na Kube, ani tu v Spojených štátoch som nezapustila korene. Neviem, naozaj, či sa vrátim.“
Chorý Castro vyzeral v televízii oveľa lepšie
Kubánska televízia v piatok po troch týždňoch zverejnila nové zábery Fidela Castra (na snímke Reuters) zotavujúceho sa z krvácania zažívacieho traktu.
Kubánsky vodca na nich podľa americkej agentúry AP vyzerá viditeľne lepšie. Sedemminútové video zachytáva návštevu jeho venezuelského kolegu Huga Cháveza.
„Gentleman hrdinského odboja,“ pozdravil Chávez usmievajúceho sa Castra vo fialovej pyžame. „Aká radosť! Miliónkrát vďaka,“ kontroval kubánsky diktátor. Venezuelský populista ho od konca júla, keď Castro oznámil, že podstúpil náročnú operáciu a moc v krajine zverujil bratovi Raúlovi, navštívil už tretí krát.
„Castro vyzeral oveľa pohyblivejší aj čulejší, ako počas jeho prvej návštevy 13. augusta, keď oslavoval 80. narodeniny,“ napísala AP. „Vtedy bol oveľa letargickejší, ledva hýbal hlavou na vankúši.“ Chávez sa na Kube zastavil cestou domov po niekoľkotýždňovom turné po svete.
(rek)
Autor: EDUARD FREISLER
