Absolútnym víťazom TOM–a sa stal Vilo Rozboril.
FOTO – TASR
o silenou horalskou slovenčinou.
„Markíza začala škrtiť,“ sarkasticky okomentoval svoju prítomnosť na javisku Milan Lasica, štylizujúci sa do úlohy Alaina Delona pre chudobných.
Aj tak sme stále frajeri, presviedčal starý hit Petra Nagya, ktorý zaspievali štyria nominovaní zabávači: Juraj Mokrý, Vilo Rozboril, Peter Marcin a Andy Kraus, s rukami ležérne vo vreckách, ako sa na správnych frajerov patrí.
Ako pripomenul Rozboril pri preberaní absolútneho TOM–a za svojich 87 658 hlasov, „toľko osobností, toľko tvárí, na ktoré sú ľudia fixovaní, nemá nikto.“ A keby aj mal, tak mu ich Markíza časom preberie. Na čestnom mieste v hľadisku sedela na TOM–ovi po prvý raz aj Adela Banášová s Brunom.
Pavol Rusko dal pred TOM–om prednosť dovolenke, objavil sa len na jednom zostrihu zo začiatkov Markízy.
Uvoľnene, tiež s rukami vo vreckách či zloženými na hrudi ako z príručky pre neverbálnu komunikáciu, sa snažil na scéne SND pôsobiť aj Václav Mika, ktorý zažil svojho prvého TOM–a vo funkcii generálneho riaditeľa Markízy. Mal vraj trému, ale nie obavy o formáty Markízy. Spomedzi spravodajských a publicistických už po desiaty raz vyhrali Televízne noviny, šéfredaktor spravodajstva Henrich Krejča sa pokúsil o vtip vymenovaním priaznivcov svojej relácie. Ruženku z Myjavy i Kláriku zo Senice si mohol aj odpustiť.
Kto by si bol možno myslel, že Markíza si môže po desiatich rokoch na čele rebríčka popularity už dovoliť aj nejakú inováciu, zmenu či nebodaj risk, myslel zle.
Karel Gott zaklincoval sledovanosť ceremoniálu na úrovni 21 percent odspievaním Lady Karneval, o niečo neskôr prišiel aj pomôcť Máriovi Kulymi Kollárovi a Ivanovi Táslerovi s medom voňajúcim v dolinách, kde majú ľudia srdce vľúdne a čisté.
Pesničku Memory z muzikálu Cats, v origináli prezentujúcu nostalgický pohľad na zašlú kariéru a pokus o nový život, zaspievali Martina Šindlerová, Katarína Hasprová a Mirka Partlová. Na záver toto hlasovo nevyrovnané trio doplnil ešte aj sýty hlas Jolany Fogašovej v úlohe akéhosi anjela strážneho.
Helena Vondráčková privítala svoj klasický „déšť“, ako staré dobré víno zažiaril Miro Žbirka, ktorý si doniesol aj svoj typický nenútený slovný prejav. Sprievodný text sa však poväčšine krútil v slepom kruhu narážok na márnivosť, sem–tam sa objavili aj vtipy na úrovni Hurikánu, Maroš Kramár nedoniesol ako hlavný moderátor veľa nového.
Humorné neboli ani ďakovacie reči, hoci Vilo Rozboril vystúpil s odvážnym prejavom, v ktorom spomenul pomaly všetkých šéfov Markízy, na ktorých mu vraj nezáleží, pretože všetko, čo robí, „robí kvôli sebe a hlavne kvôli divákom.“ Úprimnosť sa cení.
Martina Šimkovičová-Bartošíková, víťazka kategórie moderátorka-redaktorka, zdôraznila význam rodiny a pani Macháčkovej, ktorá ju poslala do televízie. Prekvapením bol možno strmý rast popularity jemne pôsobiaceho Rastislava Žitného, čo sa o Hurikáne ako víťazovi kategórie zábavná relácia povedať nedá.
Nebola by to Ďurovčíkova réžia, ak by sa medzi nevýraznými nominačnými zostrihmi z relácií aj netancovalo. Napriek inscenovanej spontánnosti chýbal nášmu najhonosnejšiemu televíznemu šouprogramu väčší humor a odstup. Diváci sa azda najviac zasmiali, keď si Martina Šimkovičová-Bartošíková z trémy pomýlila kategóriu s kariérou či keď hudobníkovi spadla gitara. Popularita je, zdá sa, priveľmi vážna vec.
