Minulý mesiac sa v japonskej Osake stal zvláštny trestný čin. Istá 22-ročná žena sa vracala domov z práce na bicykli. (V Japonsku sa mnohí vozia denne na bicykli na stanicu, tam ho za poplatok zaparkujú a v ceste do práce pokračujú vlakom, večer sa zo stanice opäť odvezú domov na bicykli.) Ako veľa iných Japoncov aj tá mladá žena iste myslela iba na to, ako si oddýchne, lebo vystúpila z preplneného vlaku a jej jedinou úlohou bola už iba cesta domov na bicykli. Deň sa konečne skončil! Takto to na ceste zo zamestnania cíti veľa Japoncov.
Stalo sa to práve na bicykli. Odrazu k mladej žene zozadu niekto priskočil, uchmatol jej tašku a zmizol. Na druhý deň našla rodina v poštovej schránke lístok a na ňom odkaz: "Náhodne som našiel v obchode vašu peňaženku a mobil..." Na stretnutie s týmto človekom sa43-ročná matka dievčaťa vybrala s pocitom vďačnosti. Na dohodnutom mieste čakal na ňu 33-ročný muž, ktorý povedal: Nepotrebujem žiadnu odmenu, ale, prosím vás, chcem s vami chodiť! Matka dievčaťa bola prekvapená a jeho požiadavku odmietla. Muž sa nahneval a začal sa vyhrážať, že zneužije jej bankové karty, ak sa nestane jeho milenkou. Odišla s prísľubom, že mu neskôr zavolá. Zavolala však na políciu a o hodinu neskôr prišla na rande v sprievode mužov zákona.
Vrátim sa teraz k spomínanej odmene, ktorú muž odmietol, a namiesto nej žiadal vzťah. V Japonsku platí zákon, že ak nájdete na verejnom priestranstve cudziu vec a prinesiete ju na políciu, dostanete odmenu 5 - 20 percent z hodnoty nájdenej veci. Ak sa pôvodný majiteľ veci neprihlási na polícii do šiestich mesiacov, vec sa stáva majetkom nálezcu. Preto sa polícia vždy pýta nálezcu na meno, telefónne číslo a detaily o tom, kedy a kde predmet alebo peniaze našiel. Keď sa na polícii prihlási pôvodný majiteľ, polícia mu dá kontakt na nálezcu a pripomenie mu, že musí zaplatiť odmenu. Mnohí ľudia odmenu nechcú, veci odovzdávajú iba s dobrým úmyslom. Ja som napríklad stratil svoj notebook, malý počítač, a taxikár ktorý ho našiel, odmenu odmietol. A keď som nálezcovi svojej peňaženky priniesol kartón piva, nepýtal inú (finančnú) odmenu. Všetko závisí od charakteru človeka. Niektorí ľudia berú finančnú odmenu za nález stratenej veci ako samozrejmosť vyplývajúcu zo zákona. Napokon, nájsť 300-tisíc korún a dostať za to odmenu od 15 do 60-tisíc, to je slušná suma peňazí.
V prípade, ktorý som opisoval vyššie, nebol muž oprávnený žiadať odmenu, pretože nič nezahlásil na polícii. Mal však na to dôvod. Bol to totiž on sám, kto mladej dievčine deň predtým uchmatol tašku a utiekol. Sám kradol a potom sa vydával za nálezcu stratenej veci, aby mohol žiadať odmenu, na prvý pohľad sa však zamiloval do matky obete svojho trestného činu. Pri vyšetrovaní polícii povedal: "Je to žena, akú som vždy hľadal."
Autor: MASAHIKO
