Sedlačíkova výstava ukazuje sivosť bratislavského „geta“ inak .
FOTO – WWW.ART.SK
jú buď konkrétny predmet ako Bus Stop (Autobusová zástavka), Hedgerow (Živý plot), situáciu Empty Road (Prázdna cesta), alebo aktivitu Waiting (Čakanie), Fast (Rýchly).
Monografická výstava Rastislava Sedlačíka v bratislavských priestoroch spoločnosti Bonjour v Apollo BC zaznamenáva rôzne časové obdobia autorovej tvorby po skončení štúdií na VŠVU v maliarskom ateliéri Ivana Csudaia.
Najstaršie maľby Red Gate (Červená brána) a Gray Space (Sivý priestor) sú z diplomovej práce z roku 2004. Zachytáva v nich konkrétny architektonický priestor s dobre identifikovateľnými tvarmi a líniami, ktorý napriek tomu pôsobí dojmom vyprázdnenosti. Tú spôsobuje absencia ľudskej postavy.
Sedlačík však necháva nahliadnuť diváka za steny architektúry, do ďalších a ďalších priestorov, a tak chýbajúci ľudský prvok nahrádza reálny divákov pohľad. V neskorších maľbách prostredí, krajín a architektúry využíva skratkovitosť a fragmentárnosť, ktorá prechádza od znakovosti až k abstrahovaniu.
Ďalší spôsob, akým Sedlačík zachytáva mestský motív, dokumentuje novší cyklus Petržalka. V ňom používa čiernobiele reprodukcie sídliskovej zástavby, ktoré pretláča na drevený podklad a dopĺňa výraznými maliarskymi intervenciami. Tento kontrast na jednej strane zvýrazňuje sivosť sídliska, na druhej strane prekvapuje iným pohľadom na bratislavské „geto“ (Sunrise/Východ slnka).
Častou formou Sedlačíkových malieb je diptych pozostávajúci z dvoch kusov plátna. Spôsob inštalovania vytvára medzi maľbami medzeru, ďalší priestor v priestore, bod, ktorý označuje prázdno, neutrálne vákuum.
Vzniká tak priestor na zamyslenie (a možno aj hra medzi autorom a pozorovateľom), prečo „prázdno“, alebo na domyslenie, aký fiktívny priestor vzniká medzi dvomi na seba nadväzujúcimi motívmi.
Prečo si Sedlačík pri pomenovaní malieb vybral angličtinu? Jedna z možných interpretácií je, že cudzí jazyk, bez ohľadu na to, či ho ovládame, alebo nie, evokuje niečo, čo je prítomné aj v jeho maľbách.
Pocit nepoznaného, anonymného či abstraktného je porovnateľný s pocitom prázdnoty či skôr vyprázdnenia autorových krajín a prostredí.
Výstava Rastislava Sedlačíka potrvá do 8. 9. 2006.
Autor: BARBORA GERŽOVÁ(Autorka je publicistka)
