BANSKÁ ŠTIAVNICA - Stvárnil postavu čierneho muža, ktorý hľadá cestu z exilu duše i krajiny. „Postava je z pera Aimé Césaira z hry Poznámky z návratu do rodnej zeme. Hoci vyšla po prvý raz v roku 1939, má čo povedať i dnes,“ vyznal sa Martial.
Hra vznikla v období kolonializmu ako reakcia na smrť čiernej ženy, ktorá zomrela pred nemocnicou, lebo jej neposkytli pomoc pre farbu pleti. Dielo je volaním po bratstve a mieri. Césaire ho napísal na malom ostrove Martinique, no jeho text má čo povedať aj v Paríži či v Sydney a napokon aj v Banskej Štiavnici. „Nezáleží na tom, kde sa hrá,“ zdôraznil sympatický herec.
„Jeho monológ o otázkach bytia zaznel vo francúzštine. Časť z textov prerozprával divákom jeho kolega po slovensky. Predstavenia Capalestu bývajú totiž viacjazyčné. Martial založil spoločnosť, ktorá pomáha ľuďom čiernej pleti uplatniť sa v umení. Tento herec pochádza z ostrova Guadeloupe, ktorý bol francúzskou kolóniou. Hoci sa nachádza v Karibskom mori, patrí k Francúzsku, platí sa tam eurami a platia tam európske zákony,“ informovala Anna Maťová z tlačového oddelenia festivalu Capalest.
Organizátori festivalu predstavili okrem slovenskej a európskej kultúry aj čiernu kultúru - napríklad oceľovú kapelu Steel Band Panasuk z Trinidadu, hudobníkov na afrických ľudových nástrojoch či skupinu gospelu.
Interpreti čiernej kultúry na festivale zasa tlieskali slovenskému ľudovému súboru Šarišan, mentálne postihnutým hercom banskobystrického Divadla z Pasáže, poézii rómskych autorov či slovenskej šansoniérke Jane Orlickej. Festival vyvrcholil nedeľným večerným programom.
