Iránsky prezident Mahmúd Ahmadínedžád pri otvorení ťažkovodnej jadrovej elektrárne.
FOTO – TASR/AFP
erán sa nehodlá atómom nikomu vyhrážať, teda ani Izraelu. „Nikto nemôže uprieť krajine jej práva, ktoré sa zakladajú na jej možnostiach,“ povedal doslova Ahmadínežád. „Irán nepredstavuje pre nikoho hrozbu, dokonca ani pre sionistický režim nie,“ dodal.
Začatie prevádzky továrne na ťažkú vodu je významný krok, ktorý Irán priblížil k zavŕšeniu výroby reaktora vhodného teoreticky aj na výrobu obohateného uránu na vojenské účely. Vedľajším produktom reaktora je totiž plutónium. Taký reaktor nemôže zrejme Irán postaviť skôr ako v roku 2009. Už teraz však môže objekt v Araku podľa iránskych expertov vyrábať až 16 ton izotopovej vody ročne, teda dvakrát viac, než dokázal Irán vyprodukovať doteraz.
V nedeľu v rovnakom duchu ako v sobotu prezident pokračoval hlavný predstaviteľ Teheránu Ali Laridžání na medzinárodných rozhovoroch o iránskom jadrovom probléme. Potvrdil, že sa jeho krajina nepoddá medzinárodnému tlaku a bude pokračovať vo svojom civilnom jadrovom programe. V Iránskom rozhlase povedal: „Výroba jadrového paliva je naším strategickým cieľom.“
Teherán by mal oznámiť vo štvrtok zastavenie procesu obohacovania uránu, ktorý tento rok napriek medzinárodným protestom obnovil. Tak to požaduje Bezpečnostná rada OSN a ako satisfakciu za prerušenie jadrového programu ponúka celý rad ekonomických výhod. Ak na tieto návrhy Teherán nepristúpi, môžu ho čakať tvrdé sankcie.
Ekonomické embargo presadzujú predovšetkým USA, naopak Rusko a Čína v posledných dňoch znovu odmietajú Irán sankcionovať a navrhujú ďalšie rozhovory. Peking a Moskva majú v Iráne významné ekonomické i politické záujmy.
„Akékoľvek opatrenia smerujúce k tomu, aby bol Irán zbavený svojich práv, nemôžu zmeniť naše ciele,“ zdôraznil Laridžání, keď hovoril o hroziacom embargu. Už minulý týždeň 22. augusta iránske vedenie odovzdalo oficiálnu odpoveď na návrhy „šestky“ ako vyriešiť situáciu s iránskym jadrovým programom zástupcom štátov - prostredníkov, teda Veľkej Británii, Rusku, Číne, Francúzsku a Nemecku a tiež Švajčiarsku, ktoré zastupuje záujmy USA. Obsah iránskej odpovede nebol zverejnený, ale údajne predovšetkým USA nijako neuspokojila. Podľa denníka Los Angeles Times sa Washington môže pokúsiť vytvoriť sám koalíciu krajín - bez Ruska a Číny - ktoré prijmú celý rad sankcií voči Teheránu.
Na tlačovej konferencii predstaviteľov iránskeho ministerstva zahraničia Hamid Reza Asefí navrhol obnovenie „efektívnych rozhovorov“, ktoré pomôžu všetkým stranám prekonať rozpory. Pozitívny ohlas na tento posledný návrh možno očakávať len od Ruska a Číny. Ostatné krajiny vrátane EÚ a USA považujú za podmienku obnovenia rokovaní zastavenie obohacovania uránu v Iráne.
Teherán dáva najavo, že prílišné ústupky robiť nehodlá. Cez víkend oznámil ďalšiu úspešnú skúšku rakety Thaqeb, tentoraz „more - zem“, vypustenú z ponorky.
Skúšky boli vykonané v rámci vojenských manévrov, ktoré sa začali 19. augusta. Už na začiatku cvičenia s úspechom vystrelil taktické rakety Saegheh a vyskúšal celý rad ďalších nových zbraní.
Autor: agentúra Epicentrum pre SME
