Týka sa to xenofóbno-nacionalistických urážlivých protimaďarských a protirómskych vyjadrení niektorých politikov, informovania o protimaďarských videách zverejnených na internete či plagátov maďarských futbalových fanúšikov s nápismi, že Slota musí zomrieť.
Novinári stoja pred dilemou. Na jednej strane tieto vyjadrenia takmer ideálne, najmä v uhorkovej sezóne, spĺňajú kritériá správy: sú v istom zmysle prinajmenšom ako istá anomália, zaujímavé. Znejú dramaticky, do istej miery sú aktuálne - prinajmenšom v tom zmysle, že sú z časového hľadiska "čerstvé", hoci morálne "zapáchajú".
Na druhej strane väčšina novinárov by takéto zámerné slovné alebo obrazové excesy najradšej nepropagovala. Aj preto, že iba posilňujú imidž toho, kto ich hlása, vyvolávajú obavy až hnev medzi menšinami na Slovensku a spôsobujú sťažnosti aj na medzinárodnej úrovni.
Z civilizačného hľadiska ide o vyjadrenia, ktoré sú neslušné a ako také by mali byť osoby, ktoré ich hlásajú, morálne odsúdené a postavené na okraj spoločnosti.
Úplne správne a univerzálne riešenie takýchto profesionálno-morálnych dilem neexistuje. Etnicky urážlivé až štvavé vyhlásenia a videá sa nedajú vždy spravodajsky úplne ignorovať.
Väčšinou by však pomohlo, ak by médiá dávali takéto správy tam, kde patria: ak teda nie je možné okamžite ich hodiť do koša, treba ich dať na koniec spravodajstva. A označiť ich graficky, titulkom, prízvukom alebo sprievodnou fotografiou ako spoločensky neprípustnú anomáliu.
Autor: ANDREJ ŠKOLKAY(Autor je analytik médií)
