Kofi Annan ako generálny tajomník OSN tento rok končí. Valné zhromaždenie OSN si po deviatich rokoch na jeseň vyberie jeho nástupcu. Jedným z mož­ných favoritov je kandidát Indie. Ako diplomat pracuje pre OSN už vyše dvadsať rokov. Nielen o tom, prečo chce šéfovať OSN a ako ju chce zmeniť, sme sa rozprávali so SHASHIM THA­ROOROM počas jeho návštevy na Slovensku.

Prečo chcete byť generálnym tajomníkom?

„Celý život som venoval tejto organizácii. Venoval som sa humanitárnym aktivitám, utečeneckej otázke, mierovým misiám a teraz komunikácii s novinármi. OSN poznám veľmi dobre, od práce v teréne až po fungovanie vo vnútri organizácie. Viem, čo si táto funkcia vyžaduje a myslím, že by som to robil dobre. A po druhé, veľmi mi záleží na tejto organizácii, ktorá bola založená na konci strašného obdobia, po dvoch svetových vojnách. Tí, čo založili OSN, chceli iný svet, kde by sme sa nepozerali na seba s nenávisťou. Teraz nás čaká ďalšia výzva, globalizácia.“

Hovoríte, že spávate tak tri hodiny denne. Aké to je byť uprostred kampane za zvolenie generálneho tajomníka OSN?

„To len keď cestujem, inak rád spím dlhšie. V minulosti niečo ako kampaň pred voľbou nebývalo. Dnes sa pravidlá zmenili. Hoci pracujem v OSN už vyše 20 rokov, začal som v rámci kampane od dverí k dverám spoznávať nových politikov a vysvetľovať im moju víziu.“

Koľko máte zatiaľ zabezpečených hlasov?

„Pri prvom orientačnom hlasovaní (v Bezpečnostnej rade OSN) som skončil tesne druhý. Získal som desať hlasov, Kórea dostala dvanásť, Thajsko sedem a Srí Lanka päť. Bol to dobrý začiatok, ale ešte je predo mnou dlhá cesta.“

Podporuje vás aj Bielorusko. Neprekáža vám, že ide o jedného z najväčších porušovateľov ľudských práv?

„Prekáža. Osobne nechodím do všetkých krajín. Vždy ma poteší, ak mi nejaká krajina vyjadrí podporu, pretože generálny tajomník je v OSN pre všetky členské štáty OSN. Dodržiavanie vysokých štandardov ľudských ­práv musí byť jednou z najvyšších priorít­ všetkých krajín.“

Hovoria vám chodiaca encyklopédia OSN, aké sú jej najväčšie slabosti?

„Jej najväčšia slabosť je zároveň aj jej veľkou prednosťou - univerzalita. Slabosťou je preto, že jej členovia sa často nevedia zhodnúť na rovnakej veci.“

Ako by ste to chceli zmeniť?

„To je základná realita, ktorú nemôžem zmeniť, ale rád by som urobil iné zmeny. Nie týkajúce sa členstva, ale rozhodovacích procesov. Tie sú vzhľadom na vek organizácie už zastarané a nereagujú na problémy 21. storočia. Musíme tento proces zmodernizovať a urýchliť rozhodovanie organizácie. Chcem viac otvorenú a jednoduchšiu OSN.“

Boli ste zodpovedný za mierové misie v Juhoslávii v 90. ro­koch. To nie je obdobie, na ktoré by malo byť OSN veľmi hrdé.

„Veľa vecí v histórii OSN nevyšlo. Vedeli sme už v 92. roku, čo sa deje v Bosne. V Bezpečnostnej rade však nebola politická vôľa na to reagovať adekvátne. Pravdou o OSN je to, že ju reflektujú jej vlastní členovia, ona je zrkadlom sveta. Keby bola politická vôľa pre lepší mandát vojsk OSN, asi by to dopadlo inak. Napriek tragédii, aká sa stala v Srebrenici, keby nebolo žiadnej misie OSN v Bosne, obetí by bolo ešte viac.“

Ľudia teda často zomierajú len pre nedostatok politickej vôle na pôde OSN?

„To vidíte znovu aj teraz v Libanone. Bezpečnostná rada sa nevedela zhodnúť na situácii celý mesiac, medzitým sa pokračovalo v zabíjaní, ničení civilných štruktúr a tretina Libanončanov sa stala utečencami. Politická vôľa je vždy odpoveďou. OSN má dostatok ozbrojených zložiek, ale bez politickej vôle je bezbranná.“

Ste za preventívne útoky proti teroristom?

„Ak tajná služba zistí, že niekto plánuje teroristický útok, preventívna operácia proti nim je oprávnená, rovnako ako akcia na ich dolapenie po vykonanom útoku. Súčasne sa pri boji s terorizmom však musia rešpektovať základné ľudské práva. “

Mal Izrael právo brániť sa pred Hizballáhom na území Libanonu?

„Bez pochybností, Izrael mal právo brániť sa. Tu ani nešlo o preventívny útok, pretože na ich pôde už zaútočili. Otázkou však ostáva, akým spôsobom sa Izrael chopil sebaobrany a či nespôsobil ďalšie tragédie.“

Diplomacia je často profe­siou bez názoru, plná fráz.

„Nesúhlasím s tým. Niekedy to tak vyzerá, ale to nie je môj štýl. Pre mňa je diplomacia spôsob ako dosiahnuť výsledky, nie zapĺňať štósy papierov.“

Malý test diplomatickej hyperkorektnosti. Nie je Severná Kórea diktatúrou?

„Áno, je.“

A čo také Bielorusko?

„Boli tam slobodné prezidentské voľby s viac ako jedným kandidátom, ale medzinárodní pozorovatelia vyslovili pochybnosti nakoľko boli demokratické. Ako predstaviteľ OSN môžem komentovať len voľby, ktoré pozorovalo OSN. Keďže sme tam neboli, komentovanie by bolo založené len na informáciách z druhej ruky, a to by bola chyba.“

Je iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád antisemitista?

„Vyhlásil stanoviská, ktoré sú neakceptovateľné. Svojimi vyjadreniami zaútočil proti mape členských štátov OSN. Popieral holokaust. Nemôžem povedať, či je antisemitista, alebo nie, povedal však veci, ktoré antisemitistické sú a sú neakceptovateľné.“

Zachovali ste sa niekde vo svojej profesii nediplomaticky?

„ (Smiech) Práve v tejto chvíli, počas vášho rozhovoru.“