O svojich začiatkoch v antivírusovom biznise hovorí Miroslav Trnka ako o čase, keď program na ochranu pred počítačovými vírusmi nerobil pre seba. „Chceli sme (spolu s Petrom Paškom, druhým zakladateľom Esetu - pozn. red.) dať niečo ľuďom, čo by riešilo problém vírusov.“ Dva roky pred nežnou revolúciou, keď duo Trnka-Paško naprogramovalo prvú verziu NOD-u, sa o jeho komerčnom využití neuvažovalo. „Ziskom“ z predaja antivírusového programu NOD boli v tom čase okrem symbolických stokorunáčiek aj fľašky alkoholu.

„Tak ako boli ľudia zvyknutí za komunizmu,“ dodáva.

Pri opravách „chorých“ počítačov, do ktorých sa cez disketu dostal škodlivý vírus, si Trnka vypočul mnoho príbehov. Zažil slzy, keď ľudia plakali nad pokazeným počítačom, ale aj radosť, keď opäť fungoval.

„Po revolúcii prišiel kapitalizmus a vzrástol aj počet vírusov. Povedal som, že by sme mohli z NOD-u spraviť obchodný produkt.“

Práve to, že vzniklo „niečo“ určené na predaj, považuje Trnka za veľmi dôležité. Ľudia totiž vtedy často dávali programy na diskety a tužkou na ne napísali, čo na nich je. Na disketách s NOD-om sa však objavilo pekne vytlačené grafické logo Esetu a názov programu. „Začali sme aj s inzerciou. Tá bola v tom čase zázračne účinná.“ Inzerát za necelých päťtisíc sa do dvoch dní zaplatil z predaja NOD-u.

Prvý milión

,,V roku 1991 naše príjmy z predaja programu prevýšili príjmy z našich zamestnaní. V tom roku sme zarobili náš prvý milión,“ hovorí Trnka. O rok neskôr založil spolu s Petrom Paškom a Rudolfom Hrubým firmu Eset. „Uvedomili sme si, že programovaniu nášho antivírusu venujeme len časť svojho dňa a zvyšok trávime niekde inde úplne neefektívne za pár ,šupov’.“

Mnoho ľudí si podľa Trnku myslí, že názov firmy je skratka. Tak je to napríklad aj v anglickej mutácii encyklopédie Wikipedia – Essential Security against Evolving Threats.

V skutočnosti je však názov odvodený od mena egyptskej bohyne Eset, ktorá mala v dávnom Egypte aj postavenie ochrankyne a liečiteľky.

NOD je skratka. „Koncom 80. rokov bežal v televízii seriál Nemocnica na okraji mesta a my sme skôr ako vtip nazvali náš program Nemocnica na okraji disku,“ hovorí Trnka. Neskôr názov prestali používať a nahradili ho skratkou.

Nasadenie vo firme si vyžiadalo obete v súkromí

Firma sa rozbehla a dnes zarába rádovo stovky miliónov ročne. Vyžiadalo si ta aj obete. „Napríklad rodina trpela. Moja bývalá manželka už nebola ochotná znášať môj dlhodobý pobyt vo firme a rozviedli sme sa.“ Vo firme si podľa neho tiež dlho nerozdeľovali zisk, investovali ho ďalej do rozrastajúcej sa spoločnosti. „My sme v budúcnosť firmy veľmi verili, ale nevedeli sme to vysvetliť manželkám alebo niekomu inému.“

Rozvoj firmy bola filozofia tímu Trnka, Paško a Hrubý. „Hneď od začiatku sme si povedali, že chceme podnik budovať ako beh na dlhú trať, ako niečo, kde budeme robiť do konca života.“ Z toho vychádzala aj ,,stratégia“ spoločnosti: ,,Vyskakovať len do tej výšky, koľko firma zarobí a všetky peniaze reinvestovať vo firme.“

Podnik považovali jeho majitelia za súčasť svojho života. „Viac-menej som jej venoval všetok svoj voľný čas. Bavilo nás to,“ hovorí Trnka. Znamenalo to napríklad aj baliť NOD do škatúľ neskoro po polnoci. Raz takéto pracovné ponocovanie prekvapilo aj lupiča, ktorý chcel v noci vykradnúť byt Trnkovcov. „Myslel si, že už všetci spia, ale ja som ešte v obývačke balil NOD–y na predaj. Našťastie pre oboch ušiel, lebo ktovie ako by dopadla priama konfrontácia."

NOD aj na Papue–Novej Guinei

Odmenu za svoje nasadenie našiel aj v zahraničí. „Mimoriadnym zadosťučinením pre mňa bolo, keď som v japonskom Kjóte našiel v obchode škatuľovú verziu NOD-u na regáli.“ Rád spomína aj na to, keď zistil, že si niekto kúpil licenciu na NOD na Papue-Novej Guinei. Najvýznamnejším trhom je však stále Slovensko a Česko. „Česi berú NOD skoro ako domáci program.“ Pred rozdelením federácie totiž boli až tri štvrtiny zákazníkov Esetu práve z Česka.