Prezident Juščenko pri Chráme sv. Sofie.
FOTO – REUTERS
Keď dal Kyjev Moskve formálne zbohom, nikto netušil, ako to naozaj dopadne.
Dnes je Ukrajina rýchlo rozvíjajúcou sa krajinou s proeurópskou orientáciou a s čoraz silnejšou demokraciou západného typu. Ešte donedávna to však vôbec nebolo jasné.
Starý systém
Ukrajina sa síce rozlúčila s Moskvou, ponechala si však podobný prezidentský systém, ktorý sústreďuje všetku moc v jedných rukách.
Netrvalo dlho a po prvom prezidentovi Leonidovi Kravčukovi, začal túto príležitosť zneužívať jeho nástupca Leonid Kučma.
Formálne sa síce hlásil k Západu, priblížil napríklad Ukrajinu k NATO, v skutočnosti sa však jeho štýl vládnutia blížil viac k sovietskemu ako európskemu.
Kučmizmus
Po prezidentských voľbách, ktoré ho vyniesli na čelo štátu, medzinárodní pozorovatelia už neboli s kvalitou prezidentských ani parlamentnými volieb spokojní ani raz.
Navyše, v roku 2000 zmizol kritický novinár Georgij Gongadze, a prezident Kučma sa dostal do podozrenia, že si jeho vraždu objednal sám.
V krajine začali pribúdať desaťtisícové demonštrácie proti „kučmizmu“.
Prelom nastal až v roku 2004, keď si značnú popularitu pred prezidentskými voľbami získal kandidát opozície Viktor Juščenko.
Obľúbený expremiér bol za záhadných okolností otrávený dioxínom a takmer vyradený z boja o prezidentské kreslo.
O to ho nakoniec nepripravilo ani zmanimulované druhé kolo v prospech proruského premiéra Viktora Janukovyča.
Zmena
Po státisícových demonštráciách v mrznúcom Kyjeve sa druhé kolo opakovalo a v ňom už Juščenko sľubujúci koniec éry Leonida Kučmu vyhral.
Revolúcia priniesla aj ďalšiu pozitívnu zmenu. Veľká časť prezidentských právomocí prešla na parlament.
Neprešiel však ani rok, sľubná oranžová koalícia sa rozpadla a do krajiny sa vrátil chaos. Nezmenili to ani marcové parlamentné voľby.
Krok späť?
Boli síce označené za prvé naozaj demokratické, ich výsledok však pohodu nepriniesol.
„Oranžoví“ získali dosť kresiel na spoločnú vládu, ale dohodnúť sa nedokázali. Prezident Juščenko sa radšej spojil s bývalým nepriateľom Janukovyčom.
Podivné spojenectvo dvoch bývalých nepriateľov akoby vrátilo krajinu naspäť. Prečo?
„Na Ukrajine je, žial, stále dôležitejšie prepojenie kapitálu na politiku ako dodržiavanie ideálov,“ vysvetľuje bývalý slovenský veľvyslanec v Kyjeve Vasil Hrivna.
Napriek tomu sa Ukrajina zo štátov bývalého Sovietskeho zväzu, po pobaltských štátoch, snáď najviac priblížila k európskemu chápaniu demokracie.
Autor: MIREK TÓDA
