Britská kráľovná stojí pri plagáte poskladanom zo starých novinových titulkov. Výstavu Front Page symbolicky otvorila aj preto, že sama zažila väčšinu kľúčových udalostí 20. storočia.
FOTO – REUTERS
Británia šuští papierom, knihy sa predávajú v obrovských nákladoch a noviny sa čítajú prakticky všade. Tomuto fenonoménu je venovaná tematická výstava Front Page (Titulná strana), ktorú je možné v londýnskej British Library vidieť až do začiatku októbra. Vznikla pri príležitosti osláv storočnice založenia Asociácie vydavateľov britskej tlače.
Výstava sa venuje takmer všetkým dôležitým udalostiam 20. storočia, pomedzi prsty jej však uniká jedna z dôležitých charakteristík britskej, najmä bulvárnej tlače. Sú to nekonečné slovné hračky a humor. Keď pred pár dňami musel Boy George zametať newyorské ulice, na jednej titulnej strane sa nad jeho smetiarskou fotkou hneď objavil posmešný titulok George W. Brush (brush = zametať).
Pár mesiacov pred otvorením výstavy sa podobnej téme venovala aj relácia na televíznej stanici Channel 4, ktorá zostavila rebríček stovky najlepších titulných stránok v britskej histórii. Tento rebríček nepohrdol ani bulvárom - jeden z najvtipnejších titulkov reagoval na kauzu okolo homosexuálnych praktík Georgea Michaela na verejných záchodoch. Použili jeho veľký hit s textom Wake me up before you go go, len namiesto pôvodnej výzvy, aby ho pred odchodom prebudili, tam bolo Zip me up before you go go. Výzva na zapnutie nohavíc sa predrala až do prvej desiatky, hneď vedľa titulných stránok venovaných veľkým objavom či atentátom na štátnikov.
Londýnska výstava nechce byť len kronikou rokov 1906-2006, ale najmä ukážkou toho, ako sa zmenili noviny. Tie dnes každý deň číta pätnásť miliónov ľudí, k čomu treba pripočítať ďalšie milióny čitateľov ich internetových vydaní po celom svete. Mnohé z vystavených titulných strán pochádzajú zo súkromnej zbierky Johna Frosta, ktorý ich začal zhromažďovať ešte ako chlapec. Záľuba sa mu prekvapivo oplatila, jeho staré noviny odvtedy putovali na viaceré výstavy a po zbierke často siahajú aj filmári.
Titulné stránky sú rozdelené do tematických blokov, od vojnových dní, cez vraždy, havárie a násilnosti až po kráľovskú rodinu, politiku, celebrity a šport. Slávna je napríklad prvá strana Daily Mirroru zo 4. septembra 1939, ktorá bola zatykačom na Hitlera - postavu, s ktorou medzi vojnami niektoré britské noviny koketovali. Iné titulné strany sú dosť kuriózne, napríklad tie isté noviny v apríli 1912 oznámili: Titanic sa potopil - o život neprišiel nik.
Väčšina novín, ktoré vyšli vlani 7. júla, zase oznamovala, že Londýn má za sebou obrovský úspech v podobe víťazstva medzi uchádzačmi o usporiadanie olympiády v roku 2012. V čase, keď sa však rozvážali po krajine, už z letiska smerovali mladí teroristi, aby sa spolu s cestujúcimi v londýnskom metre a autobuse vyhodili do vzduchu.To sa prejavilo na titulných stranách večerníka Evening Standard, počas toho dňa stihol vydať štyri mutácie, prvá ešte oslavovala usporiadanie olympiády, ďalšie už iba prinášali predbežné štatistiky o počte mŕtvych a zranených.
Podobná výstava by mohla vzniknúť aj na Slovensku. Mala by úplne iný charakter ako tá londýnska, pretože polovicu posledného storočia sme koketovali s fašizmom a komunizmom a aj po novembri 1989 majú mnohí Slováci radi silných chlapov so silnými rečami. Kto v archívoch nevidel antisemitskú propagandu počas druhej svetovej vojny, bol by možno prekvapený tým, čo by našiel v ľudáckej tlači, pozoruhodné by určite boli aj desaťročia venované budovaniu socializmu.
V stredoveku mali na tento účel klietky hanby, dnes máme galérie. Prečo ich nevyužiť?
Autor: JÁN GREGOR, Londýn