Hneď skraja priznávam, že po správe o pozitívnej analýze A-vzorky dopingového testu šprintérskej divy Jonesovej sa mi uľavilo. Asi aj Duncanovi Mackayovi z britského The Guardian, ktorý zaironizoval, že prekvapením na Jonesovej dopingu je len to, že ho odhalili.
Američankina kariéra bola nedôveryhodná od samého začiatku. Ešte viac ako kariéra jej idolu, bohyne šprintu jedného roka Florence Grifithovej-Joynerovej. O tej na olympiáde v Soule krajanka a súperka Evelyn Ashfordová utrúsila poznámku, ktorá platí aj po osemnástich rokoch: Rýchlejší môže byť len muž. K jej svetovým rekordom 10,49 (100 m) a 21,34 (200 m) sa dodnes nikto ani nepriblížil. Okrem Marion Jonesovej. V istom období.
Griffithová dlho pútala pozornosť dlhokánskymi nechtami či extravagantnými kombinézami. V olympijskom roku 1988 však zrazu aj nohami: na stovke sa zázračne zrýchlila takmer o pol sekundy!
Jonesová naopak šokovala, len čo sa zjavila. V pätnástich rokoch prešprintovala stovku za 11,17 s. V šestnástich za 11,14. Vtedy sa prvý raz spreneverila čestnej hre: vyhla sa dopingovému testu. V tom čase platil v atletike štvorročný dištanc, ale zatutlalo sa to.
Amerika nemá dobré renomé v športe aj preto, ako sa roky stavala k dopingu. A ani dnes ju nehodno dávať za príklad.
"Marion poznám pätnásť rokov. Celú kariéru bola na drogách," natvrdo vyhlásil na vlnách austrálskej rozhlasovej stanice SEN trinidadský šprintér, štvornásobný olympijský medailista Ato Boldon, dlhé roky žijúci v Spojených štátoch.
Jonesová sa odmlada pohybovala v hriešnom prostredí. Jej tútorom, neskôr aj manželom bol o sedem rokov starší guliar C. J. Hunter, ktorého štyri pozitívne vzorky v roku 2000 obsahovali unikátny dopingový koktail. Podobne ako ďalších desať hriešnikov trénovala u Trevora Grahama, ktorý asistoval šéfovi Balca Victorovi Contemu pri projekte Svetový rekord v pozadí s "neodhaliteľným" tetrahydrogestrinonom (THG). Jeho smutným hrdinom bol šprintér Tim Montgomery, Marionin ďalší životný druh, neskôr aj otec jej syna Tima juniora.
Keď spolu odišli od Grahama, tajne angažovali Charlieho Francisa, kouča dopingového recidivistu, kanadského šprintéra Bena Johnsona. Len čo sa to prevalilo, na nátlak verejnosti a najmä sponzorov sa s ním museli rozísť.
Napokon sa rozišli. Keď Montgomery stratil poslednú šancu dostať sa bez trestu z aféry Balco, dostal z domu padáka. "Je ťažké žiť s niekým, kto zažíva také problémy," vyhlásila Marion.
Žiť ďalej s dopingom samej sa jej zdalo ľahšie.
Prečo s ním Jonesová ani po tom všetkom neskoncovala? Prečo riskovala, že aj ju napokon prichytia?
Nemala na výber: musela by skoncovať aj s atletikou. Telo, navyše starnúce, si pýtalo to, na čo bolo navyknuté, ak malo podávať aspoň približné výkony ako predtým.
