FOTO

Jonesovej trénerovi Stevovi Riddickovi to pripadá podozrivé. Generálnemu sekretárovi slovenského Antidopingového výboru MIROSLAVOVI MOTYČÍKOVI nie. "A na akom trhu je najviac zakázaných látok?" kladie si otázku.

Ako si má športový fanúšik vysvetliť letnú čiernu sériu? Ide o náhodu? Nárast dopovania? Nové metódy laboratórnych analýz?

"Je to všehochuť. Nemám informácie, že by sa zásadne zmenili metódy analýz. Laboratóriá však skoncentrovali kapacity a zdvihli efektivitu tým, že využívajú stroje s vyššou detekčnou schopnosťou. Športovci sú zasa nepoučiteľní, a keď sa im podarilo prekryť či včas vysadiť doping stokrát, skúsia to aj stoprvý raz. Organizmus sa však dokáže vzpriečiť a zrazu ukázať skutočné hodnoty. To môže byť aj prípad Jonesovej. Podozrievali ju dlho, vždy sa jej však podarilo prekĺznuť."

Jej kouč Steve Riddick sa v denníku USA Today pýta: Prečo sú pozitívne testovaní samí Američania?

"To nie je pravda. Dokonca ani v atletike. Pár prípadov bolo aj pred nedávnym európskym šampionátom. Okrem toho: odkiaľ pochádza väčšina dopingových prostriedkov? Na ktorom trhu ich je najviac? Na americkom. Tam je logicky aj najväčšia pravdepodobnosť odhalenia látok."

Jonesovej zistili erytropoetín (EPO), zneužívaný najmä vo vytrvalostných športoch - ona je však šprintérka.

"Erytropoetín patrí medzi látky, ktoré viažu kyslík, čiže pomáhajú aj rýchlejšej regenerácii organizmu a tá umožňuje dlhšie a tvrdšie trénovať. To potrebujú aj športovci rýchlostných odvetví."

Šéf Svetovej antidopingovej agentúry Dick Pound tvrdí, že až do prípadu Whitovej v roku 2003 sa EPO u šprintérov vôbec nekontrolovalo. V USA sa vraj dodnes analyzuje len pri 2,5 percenta odobratých vzoriek. Čím sa to dá vysvetliť?

"Skúška na erytropoetín nie je automatickou súčasťou štandardnej analýzy moču. Má podobu buď parciálnej analýzy v dôsledku zistení zo štandardnej, alebo cielenej analýzy na EPO. Stojí približne štyrikrát toľko ako bežná. Erytropoetín sa lepšie a lacnejšie zisťuje z krvi."

U nás sa však krvné odbery nerobia. To znamená, že ešte žiaden slovenský športovec nebol kontrolovaný na EPO?

"V zahraničí pravdepodobne áno, ale doma nie."

Z finančných dôvodov?

"Nie. Nebol dôvod. Zatiaľ sa v ani jednej na Slovensku odobratej vzorke štandardnou analýzou nezistili sprievodné znaky jeho užívania. Keď sa objavia, požiadame o špeciálnu analýzu. Bez ohľadu na to, koľko to bude stáť."

Dve z troch hviezd usvedčili z hriechu v americkom laboratóriu. Pokladáte to za dôkaz zmeny prístupu k dopingu v Spojených štátoch?

"Pred ôsmimi rokmi sme boli s prezidentom nášho výboru Kazimírom Ferienčikom na panamerickom školení komisárov, kde sa viacerí sťažovali, že výsledky niektorých testov sa nesmú zverejniť. Taká bola vtedy politická línia. Dnes je už činnosť amerických antidopingových orgánov nezávislejšia, otvorenejšia a transparentnejšia."

Ale stále zdĺhavá. Dodnes oficiálne nepotvrdili pozitívne testy Gatlina ani Jonesovej.

"V Spojených štátoch zverejňujú prípady až po uzatvorení, ich konečný výsledok. Na to majú podľa Svetového antidopingového kódexu právo. Až do potvrdenia kontraanalýzou má výsledok A-testu štatút len tzv. nepriaznivého analytického nálezu, nie pozitívnej dopingovej skúšky."

Svetová atletická federácia však pozastavuje športovcovi činnosť už po pozitivite A-vzorky. Na aténskej olympiáde sa o tom presvedčil aj slovenský guliar Milan Haborák.

"Ak to má federácia v predpisoch, je to v poriadku, ale nie je to bežné."

Američania informovali IAAF o Gatlinovom aprílovom pozitívnom teste po vyše troch mesiacoch. Federácia medzitým schválila jeho májový svetový rekord, lebo po ňom bol Američan negatívny. Teraz ho zrejme bude musieť zrušiť. Koľko bežne trvá celá procedúra?

"Ak všetko optimálne na seba nadväzuje, od odberu po potrestanie dva mesiace. Optimálne to beží zriedka. S rakúskym laboratóriom máme dohodu o dodaní výsledkov analýz do dvoch-troch týždňov. V pražskom to občas trvá aj dva-tri mesiace. Potom treba výsledky vyhodnotiť, spracovať, oboznámiť s nimi, ale aj s právami, športovca, ktorý môže požiadať o B-test. Keď aj ten potvrdí výsledok, prichádza na rad športový zväz, ktorý zvolá zasadnutie príslušného orgánu, naň pozve hriešnika, vypočuje ho a niekedy na prvý raz nerozhodne... U špičkových športovcov sú zväzy či federácie obzvlášť obozretné, snažia sa, aby dodržali všetky predpisy a vyniesli právne nenapadnuteľný verdikt. Chápte, dnes neraz ide o existenčné veci."

Čo si myslíte o štátom riadenom dopingu za minulého režimu, o ktorom minulý týždeň priniesol dôkazy český denník Mladá fronta Dnes?

"Bezducho vyťahovať prípady spred vyše dvoch desaťročí mi pripadá lacné. Ja si vážim históriu, ale venujme sa skôr súčasnosti. Doping stále existuje, má ešte rafinovanejšie podoby a tí, ktorí s ním bojujú, potrebujú na to nástroje. Myslím si, že aj v Čechách vytiahli prípady z minulosti najmä s podtextom podporiť potrebu prijatia pripravovaného antidopingového zákona."

Na Slovensku ho netreba?

"Slovensko ho má pripravený v paragrafovom znení už najmenej rok, ale je súčasťou zákona o športe a na ten mala za predchádzajúcej vlády rozdielne názory aj vtedajšia koalícia. Pokiaľ viem, netýkali sa však časti o dopingu. Voči nej, prípadne samostatnému zákonu o dopingu, by pravdepodobne nemala výhrady ani dnešná koalícia."

Američanka Marion Jonesová (vpravo) zvíťazila na júlovom mítingu v Lausanne v behu na 100 m pred krajankou Melisou Barberovou. FOTO - TASR/AFP