Pri plnom vedomí: "Hoci som presvedčený, že teraz sa všetci spoja a budú proti mne, ja na to kašlem," masochisticky sa vrhol do pasce svojej euforickej odvahy. Ako zvyčajne, absolútne netakticky spŕškou grobianskych výpadov zadusil aj trefné postrehy na adresu slovenského futbalu. Na skrývaní sa za kariéru rozhodcu Ľuboša Micheľa - ako jedného z mnohých prejavov pokrytectva zväzu - je kus pravdy. Aj tej nevypovedanej o jeho glorifikácii v médiách, kde už akosi neostáva priestor na pomenovanie chýb.

Kozák je empirický typ trénera, jeho oponentúra práce reprezentačného trénera Dušana Galisa mala racionálne jadro podložené argumentmi.

Naposledy proti typicky serióznemu Komňackému však nemal Kozák šancu. O Ružomberku sa zmienil ako o týchto... jednej dedine bez histórie. Spomínal Fiľa (majiteľa klubu) a nejaké jeho ambície.

Okrem otvorenosti podkopanej neúctou zaráža Kozákova krátka pamäť.

Keď v čase najväčšej slávy zavítal so svojím 1. FC Košice na Slovan, v náhlom záchvate paranoje sa osopil na okolie. "Čo vám prekáža? Že sme úspešní? Alebo naše peniaze? Chceli by ste ich mať všetky pri Dunaji?"

Už vtedy nebolo ťažké tušiť, že pôvod a spôsob nakladania s Rezešovými peniazmi viac ako závisť vyvoláva obavy, že táto cesta privedie košický futbal do záhuby.

Kozák ho z nej po troch rokoch vykopal do najvyššej súťaže s desaťbodovým náskokom pred Slovanom. U zverencov a spolupracovníkov je zväčša uznávaný i obľúbený. Nie je egoista, a už vonkoncom nie kariérista, ale vie tvrdo pracovať.

Nepochybne, Kozák má rád futbal, žije preň.

No aj z neho.