Príbuzní obetí operácie Anfal včera demonštrovali v kurdskom meste Sulejmánija.
FOTO – SITA/AP
Zamerala sa proti Kurdom, mala potlačiť ich odboj. Vyžiadala si podľa rôznych zdrojov 50– až 180–tisíc obetí, ale najčastejšie sa spomína číslo 100–tisíc.
V roku 1987 počas iracko-iránskej vojny vymenoval Saddám Husajn svojho bratranca Alího Hasana Madžída za šéfa strany Baas na severe krajiny obývanej zväčsa Kurdmi. Saddám Kurdom vôbec nedôveroval, pretože počas tejto vojny podporovali Irán.
Kurdi sa pokúšali o vytvorenie autonómie, mali vlastné milície a každý nepriateľ Iraku bol ich priateľom.
V strane Baas sa však rozhodli s Kurdmi vedenými okrem iných súčasným irackým prezidentom Džalálom Talabáním urobiť krátky proces, a tak vznikol plán Anfal – vojnová korisť.
Odohral sa v deviatich vlnách od februára do augusta 1988. Jeho podstatou bolo vyhlásenie niektorých oblastí na severe za tzv. zakázané zóny.
Miestnym obyvateľom režim nariadil, aby tieto územia opustili. Tých, čo zostali, buď popravili - išlo najmä o mužov schopných vojenskej služby, alebo sa stali obeťami bombardovania či chemických zbraní.
Počas Anfalu Saddámov režim na Kurdov použil yperit aj nervové plyny. Odtiaľ pochádza aj Madžídova prezývka Chemický Ali.
Za najhorší incident, keď v kurdskej dedine Halabdža zomrelo naraz 5000 ľudí, bude Saddám súdený osobitne.
Súčasťou operácie bolo aj násilné vysťahovavanie Kurdov z oblastí bohatých na ropu a ich nahrádzanie arabskými obyvateľmi Iraku.
Vysťahovaní Kurdi žili v táboroch podobných koncentračným či v nevyhovujúcich sídlach bez možnosti zárobku na živobytie.
V táboroch bola vysoká úmrtnosť: ľudia umierali od hladu aj na banálne ochorenia, lebo nemali lekárov. Saddámovi ľudia zničili aj asi dvetisíc kurdských dedín.
Kurdi aj súd v Holandsku tieto udalosti označili za genocídu.
Autor: mik
