Iracký diktátor Saddám Husajn o sebe hovoril ako o prezidentovi a zákony, podľa ktorých ho súdia, označil za okupačné.
FOTO – ČTK/AP
Iracký exprezident Saddám Husajn ani pri druhom procese, v ktorom čelí obvineniam z genocídy Kurdov, nezmenil repertoár.
Tak ako v predchádzajúcom ignoroval sudcu, vyhlasoval sa za prezidenta Iraku, odmietol sa vyjadriť k svojej vine a zákony podľa ktorých ho súdia, označil za právo okupantov.
Proces s bývalým prezidentom a jeho šiestimi spoločníkmi sa tak môže stať podobnou fraškou ako predchádzajúce pojednávania.
Pritom má rozhodnúť o jeho (ne)vine za smrť niekoľkých desiatok tisíc ľudí počas operácie Anfal. Ak mu preukážu vinu, hrozí mu smrť obesením. Trest smrti však môže dostať už 16. októbra, keď si vypočuje rozsudok vo svojom prvom procese o masakre 142 šiitov v dedine Dudžail. Ak sa odvolá, vykonanie rozsudku sa môže odložiť aj o niekoľko rokov.
Opäť sa objavujú otázniky o schopnosti irackej justície viesť spravodlivý proces. Vyslovila ich organizácia Human Rights Watch, ktorá predtým monitorovala zločiny Saddámovho režimu.
Zdroje blízke tribunálu agentúre AFP povedali, že sudcovia absolvovali školenia o právnych aspektoch genocídy a zločinov proti ľudskosti. Sudcom v tomto procese je šiitsky právnik Abdalláh Amiri, ktorý si obliekal talár aj za Saddáma.
Kurdi v dedinách, z ktorých koncom 80. rokov zmizli všetci muži, hovoria, že Saddám nie je hodný procesu.
„Najlepšie by bolo, keby Saddáma priviezli sem,“ povedala denníku Washington Post Chuzaja Abdelzazíz z kurdskej dediny Dahúk. „Priviazali by sme ho k autu a vozili z dediny do dediny, aby mohol vidieť, čo nám urobil.“
Chuzaja prišla o manžela a zostala s piatimi deťmi. Mnohí Kurdi si myslia, že proces prišiel neskoro a otvára len staré rany.
Všetkým sa vracajú spomienky na zabitých mužov, ženy aj deti, mučenie, znásilňovanie aj na masové hroby, ktoré vyhrabávali divé zvieratá.
Presne o tom istom hovoril aj žalobca v Saddámovom procese Džaafar Musaví.
Na procese sa očakávajú výpovede 60 až 120 svedkov. Nevie sa, či ako pri predchádzajúcom procese niektorí zo strachu z pomsty budú sedieť za závesom.
Súd musí preštudovať takmer 9–tisíc dokumentov a expertízy o masových hroboch. Navyše, právny problém, akým je genocída, je veľmi komplikovaný. Žaloba musí dokázať, že Saddám skutočne zamýšľal vyhladiť konkrétnu skupinu obyvateľov.
Za čo ešte Saddáma súdia?
1980 - vyprovokovanie vojny s Iránom
1988 - splynovanie Kurdov v Haladdži
1990 - invázia do Kuvajtu
1991 - potlačenie kurdského a šiitskeho povstania
