Hamburg 15. augusta (TASR) - Priznanie laureáta Nobelovej ceny za literatúru Güntera Grassa, že bol na sklonku druhej svetovej vojny na krátky čas príslušníkom jednotiek SS, ale predovšetkým jeho dlhoročné mlčanie o tejto skutočnosti, vyvolalo veľmi protichodné reakcie tak v Nemecku, ako aj v zahraničí.
Sociálnodemokratický vicekancelár Franz Müntefering (SPD) síce pripustil, že skoršie Grassovo priznanie by bolo bývalo dobré, podčiarkol však, že napriek tomu urobil a robí mnoho pre úspech demokracie v Nemecku.
Niet dôvodov na prehnané reakcie a útoky na jeho osobu, podčiarkol vládny činiteľ. Aj líder SPD Kurt Beck sa postavil jednoznačne za Grassa, ktorý patril v uplynulých rokoch medzi osobnosti, pravidelne sa angažujúce v predvolebných kampaniach za sociálnych demokratov.
Naopak, expert Kresťanskodemokratickej únie (CDU) pre kultúru Wolfgang Börnsen i predseda mládežníckej organizácie tejto vládnej strany Philipp Missfelder požadujú, aby Günter Grass vrátil Nobelovu cenu za literatúru.
Až 87 percent opýtaných občanov Spolkovej republiky Nemecko sa však v najnovšom prieskume verejnej mienky vyslovilo proti vráteniu prestížneho ocenenia literátom.
Riaditeľ Nobelovej nadácie Michael Sohlman pre dnešné vydanie štokholmského denníka Dagens Nyheter vylúčil odobratie ceny udelenej v roku 1999 nemeckému spisovateľovi a s odvolaním sa na platný štatút podčiarkol, že udelenie je definitívne. Zároveň pripomenul, že by išlo o bezprecedentný prípad, pretože sa ešte nikdy nestalo, aby laureátovi Nobelovej ceny toto ocenenie odobrali.
Za morálne zdiskreditovaného označil kolegu dramatik Rolf Hochhuth, ktorý svojho času napísal medzičasom sfilmovanú drámu Zástupca. Dielo vzbudilo veľký ohlas - námetom je Vatikán a jeho postoje v období druhej svetovej vojny.
Autor pripomenul, ako sa Günter Grass dakedy pohoršoval nad návštevou kancelára Helmuta Kohla na vojenskom cintoríne, kam zavítal v spoločnosti vtedajšieho amerického prezidenta Ronalda Reagana. Autor Plechového bubienku kritizoval vtedy kancelára len preto, že tu popri stovkách amerických a nemeckých vojakoch odpočívalo aj 49 príslušníkov jednotiek SS.
Za "strašne prehnanú" označil kritiku Grassovej osoby prezident nemeckého PEN-klubu Johano Strasser.
Dvaja špičkoví predstavitelia súčasnej nemeckej literatúry, Walter Jens a Martin Walser, sa kolegu takisto zastali. Prvý hovoril o pôsobivom a dojímavom čine starca, ktorý chcel zanechať poriadok na svojom stole, druhý o lekcii v atmosfére kontrolujúcej morálku v krajine suverénnym zverejnením predmetnej informácie.
Ako poznamenal jeden z popredných nemeckých literárnych kritikov Hellmuth Karasek, je "dosť zlé", že sa Grass so spomínanou minulosťou vmanévroval do postavenia apoštola morálky. Navyše poznamenal, že má osobne pochybnosti o udelení Nobelovej ceny tomuto autorovi v prípade, keby boli bývali známe skutočnosti, ktoré vyšli najavo teraz.
Karasekov ešte slávnejší kolega, za literárneho pápeža označovaný Marcel Reich-Ranicki, ktorý pochádza podobne ako kritizovaný literát z územia dnešného Poľska a pamätá si obdobie holokaustu, sa k celej kauze odmietol vyjadriť.
Predsedníčka Ústrednej rady židov v Nemecku Charlotte Knoblochová kritizovala fakt, že literát vystupoval po dlhý čas ako morálna inštancia krajiny. Jeho dlhoročné mlčanie o vlastnej minulosti dáva jeho vystúpeniam absurdný charakter, poznamenala.
