Turula nechal postaviť starosta 12. obvodu György Mitnyan z opozičného Fideszu napriek tomu, že to viackrát odmietla celobudapeštianska radnica ovládaná socialistami a liberálmi a aj ďalšie úrady, ktoré mali sochu povoliť.
Mitnyan sochu presadzoval ako symbol vojenských aj civilných obetí druhej svetovej vojny. Podľa odporcov však turul všetky obete vojny zastupovať nemôže. Pre mnohých je naopak výsmechom. V medzivojnovom období a počas vojny sa totiž turul stal jedným z hlavných symbolov maďarskej krajnej pravice a iredenty. Hnutí zodpovedných za utrpenie a životy mnohých obetí.
Dnes už turul nie je vnímaný ako jednoznačne extrémistický symbol. V znaku ho má aj maďarská armáda. Jeho imidž stále kazí, že je veľmi obľúbený medzi národniarmi a nacionalistami.
Mitnyan sochu odhalil vlani v októbri za účasti niekoľkotisícového davu. Bronzový vták s rozpätím krídiel 2,5 metra stojí asi na šesťmetrovom podstavci a v pazúroch drží šabľu. Pred poškodením dnes sochu stráži ochranka platená miestnou radnicou.
Turul rozdelil aj maďarskú pravicu. Zastal sa ho podpredseda Fideszu Zoltán Pokorni, ktorý by mal v jesenných voľbách kandidovať na miesto starostu obvodu. Naopak Fideszom podporovaný kandidát na budapeštianskeho primátora István Tarlós konfrontáciu odmietol.
Ako súčasný starosta iného budínskeho obvodu kolegovi Mitnyanovi odkázal, že „starosta nemôže porušovať zákon ani porušovanie zákona podporovať, nezávisle od toho, aké politické alebo citové dôvody za ním stoja“. Tarlós by považoval za riešenie to, aby pre turula našli menej nápadné miesto.
Podľa vyhlásenia krajne pravicovej strany Jobbik je „už v pohotovosti viac ako 500 národných radikálov, aby v prípade potreby sochu chránili živou reťazou. Jobbik osud turula spojil s iným pomníkom stojacim v rovnakom budínskom obvode. Takzvaný Múr spravodlivých, pamätník holokaustu, bol totiž tiež postavený bez riadneho povolenia.
