Skúsenosť ukazuje, že ak má obytný dom vlastný vykurovací systém, je teplo pre jeho obyvateľov lacnejšie ako pri centrálnom zásobovaní. Drahším, ale najlepším riešením je kombinácia zateplenia domu a následné vybudovanie vlastnej kotolne. ILUSTRAČNÉ FOTO - TASR
BRATISLAVA - Ľudia, ktorí bývajú v obytných domoch alebo panelákoch, v poslednom čase čoraz viac uvažujú o odpojení domu od centrálneho zásobovania teplom a vybudovaní vlastnej plynovej kotolne. Jej vybudovanie v paneláku s 80 bytmi stojí približne 2 milióny korún. Na platbách za energie sa týmto riešením dá ušetriť od 25 do 40 percent. Dôvodom je nižžia jednotková cena za teplo oproti centrálnemu zásobovaniu. Napríklad v Banskobystrickom kraji stojí jeden gigajoul (GJ) tepla od teplární 664 korún, pri vlastnej kotolni jeden GJ vychádza na 455 korún. Návratnosť investície je od troch do piatich rokov.
Prechodom na vlastné centrálne kúrenie ľudia reagujú na zvyšujúce sa ceny tepla, ktoré sú dôsledkom čoraz drahšej ropy na svetových komoditných trhoch.
Čo treba na realizáciu kotolne
Aby si mohli panelák alebo bytovka vybudovať vlastnú kotolňu na vykurovanie, potrebujú stavebné povolenie. Keďže sa dom ide odpojiť od centrálneho rozvodu tepla, je povinný tento zámer nahlásiť príslušnej teplárni. Vyjadrenie teplárne musí okrem toho byť aj v stavebnom povolení.
"Keďže ide o niekoľkomiliónovú investíciu, musí ju na zhromaždení vlastníkov bytov schváliť nadpolovičná väčšina vlastníkov. Na schválenie financovania investície je však potrebná dvojtretinová podpora vlastníkov," vysvetlil predseda regionálneho centra združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku Zdenko Haring.
Potom o zrealizovanie požiadajú svojho správcu - bytové družstvo, spoločenstvo vlastníkov bytov alebo správcovskú spoločnosť. Financovanie výstavby domovej kotolne je možné podľa Haringa realizovať z vlastných a cudzích zdrojov. Vlastným zdrojom sú fondy prevádzky, údržby a opráv, cudzím zdrojom sú komerčné úvery v bankách alebo stavebných sporiteľniach.
Družstvo alebo iný správca získa stavebné povolenie, dodávateľa vykurovacej techniky a úver na výstavbu. Úver môže zabezpečiť aj priamo dodávateľská firma.
Úver sa spláca z fondu opráv
Po vybudovaní a spustení vlastnej kotolne sa investícia - úver spláca väčšinou z fondu opráv. "Tým, že dom ušetrí na energiách, ľudia do fondu opráv neplatia viac. Peniaze, ktoré sa ušetria na platbe za energiu, sa presunú do fondu," povedal riaditeľ stavebného bytového družstva v Šali Dušan Sokol.
Ak napríklad platil trojizbový byt na kúrenie 1600 korún a do fondu opráv 600 korún, platil spolu 2200 korún. Pri úspore energií o 25 percent stojí kúrenie 1200 korún. Ušetrených 400 korún sa premiestni do fondu opráv. Takto je príspevok do fondu akoby 1000 korún a môže sa z neho platiť úver. Bytu sa pritom platby nezvýšili, stále je to spolu 2200 korún.
Nie vždy sa však musí vlastná kotolňa vyplatiť. To, či sa takýmto spôsobom ušetrí na energiách, alebo či sa nezvýšia platby do fondu opráv, závisí podľa bánoveckého bytového družstva aj od druhu a veľkosti konkrétneho domu.
Teplárne sú proti
Dodávatelia tepla tvrdia, že vlastná kotolňa nie je dobrým riešením. Energia sa podľa nich dá efektívnejšie ušetriť napríklad vyregulovaním vnútorných rozvodov, umiestnením termostatických ventilov, výmenou okien či zateplením domu. Tieto opatrenia, ak sa realizujú naraz a sú správne vykonané, môžu podľa Zväzu výrobcov a dodávateľov tepla ušetriť až 50 percent spotreby tepla v dome.
Naopak, spoločnosti, ktoré kotly vyrábajú a montujú do obytných domov, sú o výhodnosti tohto riešenia presvedčení. "Vlastný vykurovací kotol v dome je určite efektívnejší ako centrálne zásobovanie teplom. Úspora platieb za energie je až 40 percent," povedal Branislav Kleinert zo spoločnosti Buderus. Navyše sa podľa neho ľuďom zateplenie oplatí menej, pretože je finančne náročnejšie a návratnosť investovaných peňazí o to dlhšia.
Úver na zateplenie domu poskytne aj Štátny fond pre rozvoj bývania. "Zateplenie domu so 45 bytmi v stavebnej sústave liaty betón stojí okolo 5 a pol milióna korún, náklady na vykurovanie po zateplení klesnú na 40 percent pôvodných," povedal Zdenko Haring. Čas návratnosti je v tomto prípade podľa neho 9 až 12 rokov, pričom spotreba energie klesne z 1600 GJ na 650 GJ.
Najlepšia je kombinácia oboch
Podľa združenia spoločenstiev vlastníkov bytov na Slovensku sa na energiách dá najefektívnejšie ušetriť kombináciou zateplenia a vlastného zdroja vykurovania. Po roku účinku zateplenia treba podľa združenia zistiť reálny pokles spotreby, a podľa toho navrhnúť a postaviť vlastný zdroj vykurovania. "Takáto kombinácia je síce finančne náročná, okolo 10 miliónov korún, ale efekt je neuveriteľný. Po splatení investície, teda zhruba za 6 až 8 rokov, sa takzvané nájomné bytu zníži na polovicu," tvrdí Haring.
Výhody vlastnej kotolne
* úspora energií až 40 percent
* teplá voda sa zohrieva priamo v dome, jej nedostatok nehrozí
* obyvatelia domu si môžu naprogramovať špičku a útlm vykurovania a ušetriť
* dá sa nastaviť temperovanie na istú teplotu. V prechodných obdobiach, na jar a na jeseň, ľuďom nehrozí zima v bytoch. V centrálnom režime začnú teplárne kúriť, až keď teplota klesne pod určenú hodnotu
Nevýhody vlastnej kotolne
* kotol zaberie nebytový priestor (väčšinou pivnicu)
* treba sa o to starať. Firma, ktorá plynovú kotolňu vybudovala, zaškolí domovníkov. Tí potom robia kontroly rôznych parametrov sústavy (plyn, tlak, elektronika)
* prípadné opravy bude treba zaplatiť dodatočne z fondu opráv, pri centrálnom zásobovaní boli opravy už zahrnuté v cene tepla
* závislosť od jedného druhu paliva. V prípade, že ceny plynu pôjdu hore, dom nie je schopný prejsť na iné palivo, teplárne áno
Na čo dostanú domy úver od Štátneho fondu rozvoja bývania
Zateplenie obytného domu - áno
Výmena okien na dome - áno
Vybudovanie vlastnej kotolne - nie
Teplárňam sa to nepáči
Keď sa obytný dom rozhodne odpojiť od centrálneho zásobovania teplom, tepláreň príde o zákazníka. Okrem toho jej vzniknú aj problémy. Náklady na vykurovanie sa im totiž veľmi neznížia. Výdavky na kotol a prenosové rúry majú teplárne rovnaké aj po odpojení jedného obytného domu od zásobovania teplom. Výkon kotla sa da znížiť iba po istú hranicu. Navyše, dodávateľom tepla klesne hospodárnosť sústavy, pretože jeden "uzol", teda miesto, kde bol pripojený dom, je nevyužitý. "Z dôvodu, aby sme dodali menej tepla do rozvodov, musí tiecť teplá voda potrubiami pomalšie. Vtedy vznikajú väčšie energetické straty," povedal člen predstavenstva Slovenského zväzu výrobcov tepla Rudolf Pradla.
Zväz nesúhlasí so samovoľným odpájaním domov od centrálneho vykurovania aj preto, že dodávatelia tepla sú zo zákona povinní kúriť všetkým domom v ich regióne. "Dodávateľ navrhne a vybuduje tepelnú sústavu pre všetky domy, pretože musí. To stojí milióny. A zrazu si niekto povie, že sa odpojí," povedal Pradla.
Za odpojenie sa bude asi platiť
Teplári čakajú na vyhlášku o "uhradení ekonomických nákladov", ktorej návrh pripravil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Hovorí o poplatkoch za odpojenie od teplární. Ak návrh schváli vláda, objekt, ktorý sa odpojí od centrálneho vykurovania, bude musieť zaplatiť teplárom napríklad náklady na hydraulické vyregulovanie sústavy. "Ľudom sa zdá nespravodlivé, že by mali niečo pri odpojení platiť. Ale takto na to doplatia vyššou cenou za teplo ostatní, tí, čo sa neodpojili," dodal Pradla.
Vyhláška však nemusí byť schválená, pretože ju napadla Asociácia spotrebiteľských subjektov Slovenska. Generálna prokuratúra v súčasnosti skúma, či návrh vyhlášky nie je protiústavný.
(ho)
