Vraždu vojaka Dmitrija Pantelejeva, ktorý slúžil pri Moskve, v piatok nakoniec objasnili. Okolnosti, ktoré vyšli najavo, sú podľa organizácie „Matky vojakov“ alarmujúce. Pantelejeva v apríli zabil jeho veliteľ roty, kapitán Vjačeslav Nikiforov. Vojenská prokuratúra až teraz priznala, že opitý nebol vojak, ale kapitán.

Bezdôvodne zvalil mladého muža na zem a dvakrát ho kopol do tváre. Obrovský Nikiforov má 160 kilogramov a jeden z jeho úderov roztrieštil vojakovi tvárovú časť lebky, a ten o niekoľko dní zomrel.

Až doteraz vyšetrovatelia tvrdili, že išlo o nešťastnú nehodu a čiastočne si za ňu mohol sám vojak, ktorý sa vrátil z vychádzky na mol opitý. Ďalší otrasný príklad násilia v ruskej armáde vyvolal vo verejnosti ešte väčší odpor k službe v ruských ozbrojených silách. Organizácie na ochranu ľudských práv upozorňujú, že násilie profesionálnych dôstojníkov je rovnako veľký problém ako klasické mazáctvo.

V Čeľjabinsku pokračuje súd s vojakmi, ktorí mučili vojaka Andreja Syčeva tak, až mu amputovali obe nohy i pohlavné orgány. Moskovskí lekári v piatok vystúpili s nečakaným vyhlásením - amputácie museli spraviť v dôsledku dedičnej trombofílie, nie preto, že jeden z „mazákov“ nútil Syčeva čupieť tri hodiny bez pohnutia a bili ho po nohách. Niektorí svedkovia tvrdia, že na nich vyvíjajú nátlak vysokí armádni činitelia.

Vyriešiť sa stále nepodarilo prípad generála Jakovenka, náčelníka Omského tankového inštitútu, ktorý bezdôvodne surovo zbil svojho študenta do bezvedomia. Generál ďalej zastáva svoju funkciu. Rovnako neboli potrestaní vinníci tragického osudu vojaka Radika Chabira, ktorý odišiel do armády ako zdravý muž a vrátil sa o niekoľko mesiacov v kóme, vážil 31 kilogramov a nebol schopný sa hýbať. Jeho otec dodnes bojuje za odsúdenie dôstojníkov, ktorí z jeho syna spravili „živú mŕtvolu“.

Súdy v podobných prípadoch trvajú dlho, dochádza k zastrašovaniu svedkov a ovplyvňovaniu sudcov vysokými predstaviteľmi armády.

Podľa oficiálnych údajov ministerstva obrany bolo za rok 2005 zabitých, spáchalo samovraždu alebo zahynulo pri nehode (okrem dopravnej) 740 ruských vojakov.

Organizácia „Právo matky“ hovorí o najmenej 3–tisíc mŕt—vych vojakoch základnej služby, ktorí nepadli pri boji či výcviku, a napriek tomu sa vrátili domov v zinkových rakvách.

Autor: agentúra Epicentrum pre SME