FOTO
Portugalčan Francis Obikwelu je v sedemdesiatdvaročnej histórii európskych šampionátov šiesty, ktorý vyhral obe šprintérske trate. V utorok zvíťazil na sto metrov. Bol prvým mužom bežiacim na tomto podujatí pod desať sekúnd - 9,99 s. Predvčerom vyhral dvojstovku v najlepšom európskom čase sezóny - 20,01 s.
Dramatický príbeh Afroeurópana
Dvadsaťsedemročný nigérijský rodák je klasický Afroeurópan s dramatickým životným príbehom. V multietnickej krajine (300 kmeňov a etník) s vyše sto miliónmi obyvateľov patril medzi menšinových katolíckych Ibov. Tí na konci šesťdesiatych rokov vyhlásili na bohatom juhovýchodnom území samostatnú republiku Biafru. V smutne známej občianskej vojne boj prehrali. Väčšinoví moslimskí Hausovia 30-tisíc Ibov zabili. Francis si udalosti pamätá iba z počutia. Cítil však bolesť.
Francis Obiorah Obikwelu určite neemigroval z politických dôvodov, hoci možno v podvedomí hrali úlohu. Motívy boli športové. V Lisabone zostal, keď mal šestnásť, po juniorských majstrovstvách sveta. Chlapec s úžasnou atletickou postavou (dnes 195 cm/74 kg) sa chcel stať futbalistom, hral ho celkom dobre. Mal štrnásť, keď mu tréner poradil, aby sa venoval atletike. Počúvol, o dva roky bol druhý na afrických juniorských majstrovstvách na 400 metrov.
Benfica ani Sporting ho nechceli
Miesto si hľadal v atletických kluboch, ktoré dobre poznáme z futbalu - Benfica a Sporting. Neuspel, kráľovná športov bola vtedy v oboch krajinách Iberského polostrova okrajovým športom. Odmietli ho aj susední Španieli.
Francis si našiel prácu stavebného robotníka v letovisku Algarve. Trénoval podľa vlastných pocitov bez akejkoľvek metodiky. Vedel, že sa neuchytí, kým sa nenaučí po portugalsky. Peniaze využil na vzdelanie. Učiteľovi sa chlapcovo zanietenie páčilo, poradil mu, aby skúsil menší lisabonský klub Belenenses.
Pred olympiádou v Sydney mal osobné rekordy na 100 m 9,96, na 200 m 19,84 (platí dodnes), ale Nigéria ho nenominovala. Portugalské občianstvo dostal 26. októbra 2001. Na majstrovstvách Európy 2002 v Mníchove skončil na oboch tratiach druhý. však Britovi Dwainovi Chambersovi však zobrali zlato z kratšieho šprintu. Prišlo sa na to, že v dopingovej afére Balco a THG lietal od roku 2001.
Mníchovské zlato chcel vrátiť
Obikwelu po göteborskom víťazstve na sto metrov vyhlásil: "Nie som žiadny obhajca titulu, lebo som pred štyrmi rokmi nevyhral na dráhe." Po výhre na dvojstovke zdupľoval: "Chcel som vrátiť mníchovské zlato medzinárodnej atletickej federácii, ale naša mi to nedovolila. Čo som mal urobiť, zostalo mi. Göteborská dupľa vo veľmi dobrých časoch je však regulárna, skvelá a veľmi povzbudzujúca."
Obikwelua to stále viac ťahá k najkratšej trati, hoci začínal ako štvorstovkár. Na olympiáde 2004 v Aténach skončil druhý - stotinu za Američanom Gatlinom, ale stotinu pred najväčším favoritom Greenom (USA). Zabehol si osobný rekord - 9,86 s.
Portugalský Afroeurópan behá s ružencom na krku, pred štartom ho zvykne pobozkať. "S modlitbami a vierou v Pána Boha môže človek dosiahnuť všetko," hovorí. Obikwelu dnes reprezentuje lisabonský Sporting, ale žije v Madride. V Portugalsku je veľmi obľúbený, noví spoluobčania mu hovoria Chico (chlapec). Vzniklo to tak, že komolili výslovnosť jeho mena Franšiko.
Šprintéri s double
Turín 1934 Christian Berger (Hol.) 100 m: 10,6, 200 m: 21,5
Paríž 1938 Martinus Osendarp (Hol.) 100 m: 10,5, 200 m: 21,2
Bern 1954 Heinz Füterer 100 m: 10,05, 200 m: 20,9
Helsinki 1971 Valerij Borzov (ZSSR) 100 m: 10,27, 200 m: 20,31
Praha 1978 Pietro Mennea (Tal.) 100 m: 10,27, 200 m: 20,16
Göteborg 2006 Francis Obikwelu (Port.) 100 m: 9,99, 200 m: 20,01
FOTO
