poslúžila Bizetova Carmen, ale spievalo sa v jazyku xhosa. Nakrúcalo sa v Juhoafrickej republike. Je to muzikál, aký poznajú skôr v kozmopolitných metropolách, farebný. Rozprávali sme sa s ním na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti.

Ako sa stane, že Angličan začne tvoriť, a potom aj žiť v Juhoafrickej republike?

„Šiel som tam pripraviť divadelnú šou, ktorú sme priniesli do Londýna. Bola veľmi úspešná, tak som tam zostal dlhšie. Nebolo to vedomé rozhodnutie, ale stalo sa. Dnes si nedokážem predstaviť byť niekde inde."

Prečo ste cestovali naštudovať Carmen do Južnej Afriky? Neponúka Londýn dobrých hercov a podnety?

„Som zbraňou na prenájom, profesionálnym divadelníkom. Ak by ma niekto zaplatil za to, že urobím na Slovensku divadelnú šou, prišiel by som tam."

Takže ste tam nešli pre niečo, čo inde nenájdete?

„Nijak obzvlášť. Ak hľadáte za tým veľkolepú misiu, nenájdete ju."

Vraj ste vyberali hercov medzi neškolenými ľuďmi. Prečo?

„Južná Afrika má obrovskú sieť chórov a ich úroveň je extrémne vysoká. Počas apartheidu tu vznikali veľké kultúrne centrá podľa európskeho vzoru, väčšina ľudí, ktorí tam robili, neboli Juhoafričania. Presťahovali sa sem z Európy alebo z Austrálie pre lepší životný štandard. S takými ľuďmi som nechcel pracovať."

Čiže nebolo ťažké zostaviť nové divadlo?

„Nie. No mnoho ľudí prišlo na konkurz, pretože som ponúkol prácu. Prišli by, aj keby som ponúkal inú prácu. Nevedeli, čo to znamená pracovať v divadle, ale zmenilo sa to."

Tá divadelná produkcia sa na šesť týždňov stala najlepšou umeleckou akciou v Londýne. Jej súčasťou bola aj Carmen. Inšpiroval vás tento úspech nakrútiť aj film?

„Určite. Vďaka tomu bolo jednoduché dostať finančnú podporu na film."

Ako je možné, že ako nefilmár ste hneď s filmovým debutom U-Carmen e-Khayelitsha tak zabodovali?

„V rovnakom čase sme v rovnakom divadle boli traja - Stephen Daldry, Sam Mendes a ja. Daldryho prvý film bol Billy Elliot, Mendesov Americká krása. Vravel som si, že keď to oni dokážu, dokážem to aj ja."

A hneď ste získali na Berlinale Zlatého medveďa. To sa vám zdá normálne?

„Nás totálne prekvapilo už to, že sme sa dostali do súťaže na Berlinale. Ale pochopte ma, netušil som, čo je to Berlinale. Za celý život som na festivale nebol."

Hovoríte to, akoby divadlo nemalo festivaly.

„Divadelné festivaly nie sú súťažné. To, že mám cenu, ešte neznamená, že náš film bol oveľa lepší než ostatných 19. Znamená to len to, že tým piatim ľuďom, ktorí boli v porote, sa náš film páčil viac."

Našlo sa dosť kritikov, ktorí tvrdili, že U-Carmen e-Khayelitsha vyhrala vďaka exotickému jazyku a krajine. Ako to vnímate?

„Je normálne, že keď niečo vyhráte, tak sa nájde dosť ľudí, ktorí vás budú kritizovať. Ale všetci hlavní kritici v Amerike aj v Británii hodnotili film veľmi pozitívne. Nedá sa povedať, že to bolo inakosťou jazyka, pre mňa je iná aj nemčina."

Ale zasadiť Carmen do Južnej Afriky je úplne nové.

„Áno. Ale práve nové veci majú právo dostať cenu."

Nie je kalkulovaním spojiť neznámy jazyk so známym príbehom? Juhoafričania rozumejú jazyku, západná kultúra poz—ná príbeh.

„Čo tým chcete povedať? Že ľudia v Južnej Afrike neprežívajú lásku a zradu? Že nie sú žiarliví?"

Vôbec nie. Ale Carmen je dráma zo západnej kultúry.

„Ale príbeh o žene, ktorú na záver zabije jej milenec, existuje v každej kultúre."

Veď práve. Prečo ste si nevybrali taký príbeh napríklad z africkej mytológie alebo od afrického autora?

„Ako som vravel, pretože tá divadelná produkcia bola taká úspešná."

Film z Juhoafrickej republiky by mal byť národný a režíruje ho Brit. To si neodporuje?

„Anglický futbalový tím má švédskeho trénera."

České a slovenské publikum nemalo okrem festivalu v Uherskom Hradišti šancu vidieť film U-Carmen e-Khayelitsha, lebo to nie je výhodné pre distribútorov.

„Distributóri sú veľmi konzervatívni. Nemajú dôvod priniesť k vám tieto snímky, keďže je tu malý trh. Nepochybujem, že ľudí by tie snímky zaujali a že by ich chceli vidieť. Poslednú vec, ktorú si veľké štúdia prajú, je otvoriť trh africkým či českým filmom."

Ako sa presadzuje európsky film v Južnej Afrike?

„Vo veľkej časti Afriky nemajú ľudia možnosť vidieť film, hoci, samozrejme, záujem o filmy majú. Ale platí to isté, čo tu. Distribútori sú veľmi konzervatívni, dominuje u nich tvorba z Hollywoodu."

Veľa z juhoafrickej ekonomiky sa zakladá práve na podpore výroby hollywoodskych filmov.

„Áno. Po páde apartheidu sa krajina stala dobrým miestom na výrobu reklám, najmä pre nemeckých a britských filmárov. Keď vidíte reklamu na šampón s krásnou ženou pri mori, bola nakrútená v Južnej Afrike. Veľmi rýchlo sa tu takto vybudoval filmársky priemysel s technickým zázemím. Je sofistikovaný ako nikde na svete. Je tu obrovská, masívna infraštruktúra. Tým sa Južná Afrika oddelila od zvyšku Afriky."

Čo ponúka Južná Afrika okrem filmárskej infraštruktúry?

„V Južnej Afrike je úžasná kvalita svetla, tri mesiace tam máte garantované dobré počasie. Sú tam hory, púšte, more, vinice. Myslím si, že postupne sa tam vybudujú dôležité štúdiá, ktoré budú tiež nakrúcať vlastné filmy a nebudú len servisom pre iné spoločnosti."