Bývalá najväčšia ruská ropná spoločnosť Jukos sa dostala do finančných problémov v roku 2003 pre daňové nedoplatky takmer 30 miliárd dolárov, ktoré jej vypočítali ruské úrady.
FOTO – SITA
MOSKVA - Správca konkurznej podstaty skrachovanej ruskej ropnej spoločnosti Jukos Eduard Rebgun odmieta požiadavku, aby hodnotu majetku firmy určili nezávislí experti zo zahraničia. Pre ruský denník Vedomosti povedal, že likvidácia bývalého ropného gigantu prebehne priehľadne a v súlade so zákonom. „Moje výpočty sú založené na údajoch, ktoré dodal samotný Jukos,“ vyhlásil.
Rebgun hovorí, že bolo správne, že moskovský súd 1. augusta schválil návrh veriteľov Jukosu a vyhlásil bankrot firmy. „Ak by Jukos mal splatiť svoje dlhy zo ziskov na súčasnej úrovni, trvalo by mu to 249 rokov,“ povedal. Dlh spoločnosti podľa neho dosiahol 18,3 miliardy dolárov, kým hodnota aktív iba 17,7 miliardy.
Vedenie Jukosu tvrdí, že skutočná trhová hodnota firmy je aspoň 30 miliárd dolárov a s bankrotom nesúhlasí. Potom, ako správca vyčíslil hodnotu spoločnosti na menšiu sumu, čo znamenalo, že firma sa konkurzu nevyhne, šéf Jukosu Steven Theede na protest oznámil odchod z funkcie.
Bývalá najväčšia ruská ropná spoločnosť Jukos sa dostala do finančných problémov v roku 2003 pre daňové nedoplatky takmer 30 miliárd dolárov, ktoré jej vypočítali ruské úrady.
V decembri 2004 prišiel Jukos v nútenej aukcii o hlavnú produkčnú divíziu Juganskneftegaz, ktorú získala štátna ropná spoločnosť Rosnefť. Záujem má aj o ďalšie produkčné aktíva Jukosu, záujemcom o hmotný majetok firmy je ruský štátom kontrolovaný plynárenský gigant Gazprom.
Jukos cez divíziu Yukos Finance kontroluje 49-percentný podiel v slovenského ropného prepravcu Transpetrol. Zvyšok akcií patrí Slovensku a vláda sa s Jukosom dohodla na jeho spätnej kúpe.
Aby sa obchod mohol uskutočniť, musí ho ešte podľa ministra hospodárstva za Smer Ľubomíra Jahnátka schváliť americká justícia, lebo v manažmente Yukos Finance sú americkí občania.
Transpetrol spravuje slovenskú časť ropovodu Družba, zaoberá sa prepravou ropy, a jej skladovaním pre svojich odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. O jeho akcie prejavili záujem aj poľský podnik Pern, ruská spoločnosť Russnefť, česká firma Čepro, ruský plynárenský gigant Gazprom.
