Nová vláda chce zvýšiť ochranu zamestnancov, keďže ich postavenie predchádzajúca vláda vraj príliš oslabila.
ILUSTRAČNÉ FOTO – SITA
BRATISLAVA - Za najproblematickejšiu časť programového vyhlásenia vlády považujú podnikatelia zmeny navrhované v politike zamestnanosti a na trhu práce.
Vláda spomína novelizáciu Zákonníka práce „s cieľom zabezpečiť zvýšenú ochranu zamestnancov“. Tiež plánuje postupne zvyšovať minimálnu mzdu a viac regulovať nadčasy. „Keďže postavenie zamestnancov bolo predchádzajúcou vládou príliš oslabené a Slovensko má dnes jedno z najliberálnejších pracovných zákonodarstiev v Európe, je úlohou novej vlády tento stav napraviť,“ povedala hovorkyňa vlády Silvia Glendová.
Návrhy novej vlády by podľa prezidenta Združenia podnikateľov Slovenska Jána Oravca mohli zvýšiť ochranu tých, ktorí zamestnanie majú, znížia však šancu nezamestnaných nájsť si prácu. „Každý zamestnávateľ si roz—myslí, či bude prijímať nových zamestnancov, keď mu zároveň legislatíva skomplikuje možnosť, aby sa so zamestnancom rozlúčil,“ povedal. Obáva sa, že zmeny v Zákonníku práce obmedzia vznik nových pracovných príležitostí, zvýšia nezamestnanosť a spôsobia rozmach čiernej práce.
Súčasné znenie Zákonníka práce vytvára podľa hlavného ekonóma Slovenskej sporiteľne Juraja Kotiana pre tvorbu nových miest dostatočný priestor. „Akúkoľvek zmenu môžu noví investori, najmä vo výrobnom sektore, vnímať ako rizikový faktor,“ hovorí.
Predseda hospodárskeho výboru Maroš Kondrót zo Smeru tvrdí, že vláda urobí v Zákonníku práce iba také zmeny, ktoré zvýšia ochranu zamestnancov, no nepoškodia podnikateľské prostredie. „Budem osobne iniciovať stretnutie s podnikateľmi, aby sme do hĺbky prediskutovali možné dopady zmien na pružnosť v podnikateľskom prostredí.“ Aké zmeny bude presadzovať, však nespresnil. „Aj po prijatí opatrení na zvýšenie ochrany zamestnancov musí byť pre firmu jednoduché prijať zamestnanca, a zároveň nemôže byť veľmi zložité sa s ním rozlúčiť“.
Podnikatelia upozorňujú, že program vlády nehovorí nič o snahe znižovať daňové a odvodové zaťaženie. „Môže sa stať, že záväzok vlády prijať euro v roku 2009 sa nakoniec obráti proti podnikateľom, lebo vláda pri zvyšovaní výdavkov a pri tlaku na splnenie maastrichtských kritérií môže zvýšiť dane a odvody,“ povedal Oravec. Ministerstvo financií podľa hovorcu Miroslava Šmála dnes nevidí dôvod zvyšovať daňové a odvodové zaťaženie. „Program vlády je na štyri roky a zmeny sa nebudú robiť naraz,“ povedal.
Združenie podnikateľov hodnotí kriticky aj zámer vlády zdobrovoľniť druhý pilier dôchodkového systému. Považuje ho totiž za významný zdroj financovania podnikateľských aktivít v budúcnosti. Podnikatelia by neboli závislí už len od bankových úverov. „Dôchodková reforma zvyšuje tlak na zlepšenie podmienok pre fungovanie kapitálového trhu a vytvára dlhodobé zdroje, ktoré sa stanú určite zaujímavou alternatívou aj pre podniky,“ povedal výkonný riaditeľ Nadácie F. A. Hayeka Martin Chren.
